Prvý ročník medicíny. Len veľmi ťažko sa mi hľadajú slová, ktorými by som ho nejako súhrnne popísal, pocity, ktoré ho najviac vystihujú alebo zážitky, ktoré ho najlepšie ilustrujú. Novopečený medik počas neho vlastne prvýkrát nazrie pod pokrievku náročnej lekárskej vedy, a to prostredníctvom niekoľkých predmetov – najvýraznejšími z nich sú biológia, biofyzika, (niekde i) chémia, teda vedy, ktoré študenti poznajú už zo stredných škôl; nad nimi všetkými pomyselne stojí notoricky známa anatómia. V letnom semestri sa pridá histológia, ktorá môže byť nazvaná „mikroskopickou anatómiou“.
Môj osobný pocit zo všetkých týchto disciplín po ich, bohudík, úspešnom absolvovaní, je ťažko vyjadriteľný. Každá z nich má určite niečo do seba. V každej z nich si privoniate tu a tam už aj k aplikáciám z kliniky, po ktorých každý prvák prahne ako pútnik po vode uprostred púšte; okrem nich sa ale samozrejme väčšinu času budete brodiť v záplave teórie. Tento základ je však asi nutný a verím, že pre ďalšie štúdium vo väčšine prípadov prínosný.
Biológia
Biológia je predmetom veľmi zaujímavým, ktorý pod celkom nevinným názvom skrýva skôr, povedzme, genetiku a bunkovú biológiu. Kto tieto témy nepodcenil na strednej, v lekárskej biológii sa však určite nestratí. Začnú vám dávať zmysel niektoré bunkové procesy, aj keď, do žiadnych podrobností sa väčšinou nezabieha – v množstve tém bude skutočne stačiť len oprášiť znalosti získané už na strednej škole. Tiež praktické cvičenia mi v mnohom pripomínali semináre, ktoré sme absolvovali pri výučbe rovnomenného predmetu počas posledných ročníkov gymnázia. Biológie sa teda netreba báť.
Biofyzika
Biofyzika určite zaujme technickejšie orientované povahy. Ani tu sa však (väčšinou) nezabieha do prílišných podrobností. Keď nič iné, princípy vyšetrovacích metód, ako je ultrazvuk, röntgen, magnetická rezonancia alebo napríklad obyčajné meranie krvného tlaku, budú určite zaujímať väčšinu ľudí. Aj keď, naučiť sa ich, to je samozrejme niekedy zložitejšia záležitosť…
Ťažko sa však výučba biofyziky hodnotí vo všeobecnej rovine. Zatiaľ čo na brnenskej lekárskej fakulte sa vyučuje ako predmet jednosemestrálnej, v Olomouci sú mu vyhradené hneď oba semestre 1. ročníku. Hoci by sa to mohlo zdať byť naopak, v Brne je skúška z biofyziky známa ako jedna z obávanejších; naopak na olomouckej fakulte má povesť o niečo lepšiu. Tu to ale máte vyvážené predmetom Lekárska chémia, ktorý na MU v prvákovi naopak vôbec nenájdete.
To najlepšie na záver. Anatómia
Úplne samostatnou kapitolou, o ktorej slávu sa postaral už slávny filmový cyklus „Básnikov“, a ktorý vám takto počas roka prepožičia prakticky neotrasiteľné ospravedlnenie z akejkoľvek aktivity od domácich prác po rodinný obed, je obávaná anatómia. Je obávaná právom? Teraz, skúšku z anatómie chovajúc stále v nedávnej pamäti, určite súhlasím. Prvák sa dá skutočne, z môjho pohľadu, zjednodušene popísať ako: anatómia – a ten zvyšok. Objem učiva je diametrálne odlišný od toho, na čo je každý zvyknutý zo strednej alebo od toho, čo je zvykom pri iných predmetoch prváčika (a nielen naň). Navyše je k jeho úspešnému zvládnutiu prakticky nutné sa „priučiť“ aj nový jazyk – latinčinu, ktorá je zároveň aj samostatne vyučovaným predmetom.
Spočiatku sa zdá naučenie anatómie ako vec fyzicky neuskutočniteľná. Priznám sa, že ja tento pocit mal od začiatku zimného semestra do chvíle, keď som neveriacky vzal svoj index z ruky skúšajúceho. Verte ale tomu, že obzvlášť prostrediu ostatných „spolubojovníkov“, kde skutočne málokto z medikov anatómiu podceňuje, vás spolu s priebežnými testami alebo skúšaniami donútia tomuto predmetu venovať dostatok času počas roka. To potom veľmi dobre zúročíte na konci letného semestra, pred samotnou skúškou. Pred necelým rokom zdanlivo nezvládnuteľný objem učiva sa smrskne na síce stále celkom slušný kopec materiálov a skrípt; keď si ale na všetko necháte dostatok času, zvládnete aj to.
Čo si z prváka odnesiem?
Dosť bolo anatómie. Mali sme tú biológiu, biofyziku a anatómiu. Aký všeobecný pocit z toho všetkého mať a čo tie nekonečné hodiny učeniu študentovi dajú? Pre mňa je to ťažká otázka. Počas roka sa toho naučíte naozaj veľa, ale súvislosti medzi jednotlivými predmetmi prváku, aspoň podľa môjho, trošku chýba. Bunka v biológii, lekárske prístroje v biofyzike, každučký kút tela v anatómii, prípadne zložité reakcie v biochémii – každá veda pojednáva o niečom celkom inom. O tom, že znalosti z praxe chýbajú (okrem základného kurzu prvej pomoci) prakticky úplne, nehovoriac.
Keď sa na to však pozriem z iného hľadiska, je to vcelku logické. Ťažko si možno predstaviť, že by človek získal nejaký všeobecný a zmysel dávajúci súhrnný prehľad (hoci len základný) v niečom tak komplexnom a zložitom, ako je medicína, už po jedinom roku. Je teda asi treba si týmto všetkým prejsť, naučiť sa sem tam niečo len naspamäť, pretože zatiaľ to zmysel nedáva a vlastne ani dávať nemôže. Ale až to všetko človek úspešne absolvuje a dostane sa ďalej, tak (snáď) prídu ony príjemné chvíle, kedy sa v hlave „rozsvieti žiarovička“ a skôr úplne nejasné témy zrazu začnú dávať logiku. A tiež sa začnú prepájať s praxou.
Aj keď asi, rovnako ako iní, budete počas štúdia 1. ročníka občas tápať v návale teórie, nie je prvák len rokom, ktorý sa musí jednoducho len „prestáť“. Hriať vás bude príjemný pocit, že ste sa stali medikmi, budete hrdí na to, čo sa učíte, pretože viete, že raz to pre vás a hlavne pre druhých bude dôležité. V predmetoch si ten svoj obľúbený nájde určite každý – a práve to vás bude poháňať ďalej, aj v tých ostatných predmetoch, ktoré vás budú baviť menej. Motiváciou do štúdia budú samozrejme aj starší spolužiaci alebo mladí lekári, ktorí vás budú učiť pri cvičeniach. U nich uvidíte, že to všetko skutočne niekam vedie, že to všetko má nejaký zmysel. Oni si tým tiež prešli, vy si tým prejdete tiež – a onedlho budete miesto s učebnicou anatómie po knižnici pobehovať rovnako ako oni po nemocnici s fonendoskopom na krku.
Každý, kto ide do prváku, bude určite potrebovať peknú dávku nervov a sem tam aj štipku šťastia. Vy všetci, ktorí do tohto ročníka teraz smerujete, ste už ale v nemenej ťažkej skúške, prijímačkách, dokázali, že na to máte a že sa len tak niečoho nezľaknete. Tak teraz už len vydržať aj naďalej, cez ťažké chvíle, ktoré zažije každý, sa preniesť, a bojovať ďalej. Veľkú oporu budú poskytovať aj vaši spolužiaci. V príjemnom kolektíve medikov si nikdy nebudete pripadať sami – keď niečo nepôjde vám, rovnako na tom budú väčšinou aj ostatní. A vedomie, že v tom nie som sám, je vždy posilňujúci.
Autor je študentom LF UP v Olomouci. Článok je koncipovaný ako úvaha o 1. ročník všeobecného lekárstva na LF MU a LF UP. Rozdiely v základných predmetoch prvého ročníka sú na oboch školách len drobné – prvým z nich je už spomínaná dĺžka predmetu biofyzika, druhou je potom lekárska chémia, ktorá je na LF UP v 1. semesteri navyše. Na LF MU si na chémiu počkáte až do druhého ročníku.
