Alergie trápia túto jar každého. Ale ako vlastne vznikajú a aké môžu mať dôsledky? Poďte sa o tom presvedčiť spolu s nami!
Reakcie precitlivenosti sú všeobecne poruchy imunity, pri ktorých telo neprimerane reaguje na antigény. V prípade antigénov z vonkajšieho prostredia ide o alergiu a antigén sa potom nazýva alergén. Hlavným kameňom úrazu je, že telo nedokáže rozlíšiť neškodné antigény od škodlivých a reakcia na ne je veľmi intenzívna. Aký je však mechanizmus, ktorý to spôsobuje?
Prvé stretnutie s alergénom vedie k tzv. senzibilizácia. Alergén, ktorý sa dostane do nášho tela (napr. cez kožu alebo sliznicu dýchacích ciest), sa viaže na antigén prezentujúce bunky (napr. makrofágy) a transportuje sa do lymfatických uzlín, kde sa prezentuje pomocným T-lymfocytom. Takto stimulované T-lymfocyty potom vylučujú špecifické látky (konkrétne interleukíny 4), ktoré priťahujú eozinofily a hlavne B-lymfocyty – tie potom internalizujú alergén a v reakcii naň sa množia, diferencujú a začínajú produkovať imunoglobulín E (IgE).
Ak sa potom opäť stretneme s alergénom, povrch našich žírnych buniek je už obsadený IgE. Kontakt imunoglobulínov s alergénom potom vedie k degranulácii týchto buniek – uvoľneniu vazoaktívnych mediátorov zápalu a v priebehu niekoľkých sekúnd až minút vzniká akútna reakcia.
Napríklad histamín, ktorý je jedným z mediátorov, má schopnosť spôsobiť bronchokonstrikciu (t. j. zúženie dýchacích ciest), vazodilatáciu (rozšírenie ciev vedúce k zvýšenému prekrveniu tkaniva) a zvýšenú permeabilitu (priepustnosť), čo vedie k úniku tekutiny do intersticiálneho priestoru, čo má za následok opuch a žihľavku.
Väčšina ľudí pociťuje pri kontakte len mierne príznaky – žihľavku, ekzém, alergickú nádchu alebo v najhorších prípadoch astmu. Ak však dôjde ku kontaktu s veľkou dávkou alergénu (napr. po bodnutí včelou, požití arašidov, niektorých liekov), môže sa vyvinúť tzv. „alergický syndróm“. anafylaktický šok. Uvedené príznaky, ak sú závažné, spôsobujú nedostatočné zásobovanie životne dôležitých orgánov (najmä mozgu) okysličenou krvou, čo ohrozuje život. Pri stretnutí s alergénom je preto potrebné čo najrýchlejšie podať adrenalín, napr. prostredníctvom intramuskulárneho EpiPenu (injekcia do svalu). To potom môže stiahnuť cievy a zabrániť vzniku anafylaktického šoku.
Prečo sú niektorí ľudia náchylnejší na vznik alergií ako iní, nie je úplne jasné. Niektoré formy súvisia s genetickými polymorfizmami, najmä v génoch pre MHC (hlavný histokompatibilný komplex), ktorý je zodpovedný za rozlíšenie vlastného a cudzieho. Uvádza tiež napr. vplyv prostredia (miera vystavenia danému alergénu, klimatické podmienky, strava v detstve atď.) alebo neprítomnosť črevných parazitov v rozvinutých krajinách, proti ktorým sú imunoglobulíny E bežne účinné. V prípade ich neprítomnosti môže IgE zvýšiť svoju tendenciu reagovať proti neškodným antigénom.
Trápi aj vás kýchanie na jar, alebo patríte k tým šťastlivcom, ktorým sa alergie vyhýbajú?
