Ako funguje pamäť a učenie
Jednou z najdôležitejších zručností pre osobný a profesionálny život je schopnosť efektívne sa učiť. Sme konfrontovaní s obrovským množstvom informácií a v rýchlom svete je veľmi dôležité vedieť sa rýchlo a efektívne učiť. V medicíne, kde je objem učiva obrovský, to platí dvojnásobne.
Pokiaľ sa naučíš efektívne učiť predtým, než sa ponoríš do chémie, fyziky či biológie, budeš môcť túto zručnosť využiť v akomkoľvek ďalšom predmete počas štúdia aj vo svojej budúcej práci alebo osobnom živote. Navyše tým ušetríš čas, ktorý môžeš venovať sebe, priateľom, rodine či koníčkom. K úspechu nie je potrebné učiť sa nonstop, obzvlášť, keď si človek osvojí techniky, o ktorých si v ďalších článkoch v tejto sérii povieme
Čo je to efektívne učenie?
Efektivita znamená dosiahnuť výsledky s rozumným časovým vkladom. To, že niekto má vynikajúce známky, ešte neznamená, že sa učí efektívne – môže tomu venovať všetok čas, ale s nízkou efektivitou. Učenie nie je len o testoch, ale o dlhodobom uchovaní znalostí pre prax. Aj preto stojí za to pochopiť, ako funguje proces učenia a ako informácie, ktoré sa naučíme po teste alebo skúške, nezabudnúť.
Krátkodobá a dlhodobá pamäť
Možno ste už počuli, že existuje krátkodobá a dlhodobá pamäť. Dnes neurovedy a psychológie rozdeľujú pamäť skôr na pracovnú (working memory) a dlhodobú (long-term memory).
Čo sa predtým označovalo ako krátkodobá pamäť, totiž nemá informácie len uchovať, ale aj s nimi v krátkom časovom intervale (obvykle len na pár sekúnd až minút) pracovať a manipulovať. Predstavuje akýsi mentálny „poznámkový blok“, kde držíme informácie, ktoré potrebujeme okamžite použiť. Môžeš si predstaviť napríklad zapamätanie telefónneho čísla alebo počítanie jednoduchej matematickej úlohy v hlave. Pracovná pamäť má obmedzenú kapacitu, do ktorej sa zmestí len niekoľko položiek naraz (obvykle 4–7). Pre učenie je pracovná pamäť nenahraditeľná. Pomáha nám spracovávať nové informácie a spájať ich s tými, ktoré už poznáme.
Kľúčová je ale samozrejme dlhodobá pamäť – neučíme sa len na danú skúšku alebo test. Informácie si chceme uchovať čo najdlhšie, aby sme ich mohli aktívne používať aj neskôr pri štúdiu alebo v praxi. Za toto je zodpovedná dlhodobá pamäť.
Ako dostať naučené informácie z pracovnej pamäte do dlhodobej pamäte?
S tým nám pomôže neurobiológia. Informácia je vždy uložená v nejakom nervovom obvode, teda prepojení neurónov. Náš mozog je zložený z nervových buniek, neurónov, s ktorými sa narodíme, nové už počas nášho života nevznikajú. Ako je teda možné, že sa toho môžeme toľko naučiť a prijať počas života také množstvo informácií, keď na to máme rovnaký počet buniek, ako sme mali pri narodení? Vďačíme za to tzv. synapsiám, teda prepojeniam medzi jednotlivými neurónmi. Tie totiž môžu vznikať prakticky bez obmedzení a každá nová informácia, ktorú sa naučíme, vedie k vytvoreniu novej synapsie. Čo sa ďalej s touto synapsiou bude diať, záleží na tom, ako informáciu používame. Pokiaľ ju opakujeme a používame často, nervový obvod sa bude opakovane aktivovať, synapsia sa bude posilňovať a pravdepodobne v mozgu zostane dlho alebo aj navždy. Preto nezabudneme svoje meno, adresu či cestu domov, teda informácie, ktoré používame každý deň. Naopak napríklad ŠPZ, ktorú postrehneme na aute na ulici, alebo dátum, ktorý si raz prečítame v učebnici dejepisu, budeme mať tendenciu zabudnúť. Čím to? Synapsiu si môžeš predstaviť ako cestu v tráve. Čím viac sa používa, tým lepšie je prešliapané a dve miesta (neuróny) lepšie prepojené. Naopak, keď touto cestou nebudeme chodiť, bude postupne zarastať až zmizne. Z toho teda vyplýva pre nás dôležitá vec – opakovanie je kľúčové pre uloženie informácií do dlhodobej pamäte.
Pokiaľ budeš u Bmedic hľadať kurz, ktorý ti pomôže si čo najlepšie zapamätať a uložiť všetky informácie, vyskúšaj pomaturitný online kurz.
Organizácia informácií pomáha
Pokiaľ sú nové informácie dobre prepojené s tými, ktoré už poznáme, je pre mozog jednoduchšie ich spracovať a uložiť. Predstav si napríklad puzzle. Keď o danej téme nič nevieš, je to ako by si z krabice bral dielik po dieliku a snažil sa z nich vytvoriť výsledný obraz. Keď už ale máš o téme povedomie, sieť, do ktorej môžeš nové informácie vkladať, je to, ako keď sa pozrieš prvýkrát na krabicu, kde vidíš, ako by mal výsledok vyzerať. Nájdeš si prvé rohové a okrajové diely, vieš napríklad, že hľadáš modré diely na nebo atď. Potom je oveľa jednoduchšie si do výsledného obrazu každý nový dielik zasadiť a rovnako tak je to s informáciami.
Nestačí si pamätať, lepšie je aplikovať
Ďalší spôsob, ako sa môže informácia dostať do dlhodobej pamäte, je používanie. Informáciu si nemusíme len pamätať, je možné ju aj nejakým spôsobom aplikovať. Toto je jednoduché napríklad v matematike, fyzike či niektorých častiach chémie, kde môžeme naučený vzorec rovno používať na príkladoch. Pretože je pre nás vzorec relevantný a chápeme jeho praktické použitie, zapamätáme si ho lepšie, ako keby sme ho iba opakovali. Neznamená to ale, že môžeš používanie využiť iba tam, kde sa dajú počítať príklady. Aj zdanlivo faktické informácie môžeš využívať, napr. riešením otázok, ktoré od vás vyžadujú pochopenie súvislostí. Relevantnosť informácie zohráva kľúčovú úlohu pri ukladaní do dlhodobej pamäte, pretože náš mozog lepšie spracováva a uchováva informácie, ktoré považuje za dôležité alebo zmysluplné. Keď vnímame určitú informáciu ako relevantnú, dochádza k jej hlbšiemu spracovaniu v mozgu – viac o nej premýšľame a prepájame ju s ďalšími znalosťami. To posilňuje ich zakotvenie v dlhodobej pamäti.
Nezabudnite na emócie
Okrem organizácie, opakovania a používania, hrá dôležitú úlohu aj významnosť informácie. Informácie, ktoré pre nás majú nejaký osobný význam alebo sú emocionálne nabité, majú väčšiu šancu dostať sa do dlhodobej pamäte. To je dané evolučným vývojom, kedy pre našich predkov bolo dôležité si zapamätať také informácie, ktoré mohli viesť k prežitiu a vyvolávali tak pozitívne emócie, alebo naopak predstavovali nebezpečenstvo a negatívne emócie – napr. ktoré bobule sú jedlé a ktoré naopak jedovaté, kde sa vyskytujú nebezpečné zvieratá, kde je možné loviť a pod. Šťastné momenty, úspechy, alebo naopak nepríjemné situácie ti v pamäti zostávajú oveľa lepšie vryté ako tie ostatné. Preto je užitočné sa snažiť čo najviac si informácie prepájať s reálnym životom, vizualizovať a nebrať ich iba ako odseky textu v učebnici.
Teraz už trochu chápeš, ako pamäť a proces učenia všeobecne fungujú a čo je dôležité na uloženie informácií do dlhodobej pamäte. S týmto základom sa v budúcom článku pozrieme na to, ako informácie, o ktorých sme si dnes povedali, môžeme prakticky využiť na učenie sa a povieme si niečo o konkrétnych technikách, ktoré z toho vyplývajú.
