Etanol, známy medzi ľuďmi skôr ako alkohol, je malá polárna molekula, ktorá sa ako základná súčasť alkoholických nápojov stala jednou z najčastejšie požívaných rekreačných drog.
Pohár vína alebo fľašu vychladeného piva si najmä v letných mesiacoch dá občas každý z nás. Čo však etanol v našom tele spôsobuje, že sa z neho stala taká populárna a spoločensky akceptovateľná substancia? A Aké môže mať dôsledky jeho nadmerná a príliš častá konzumácia?
Alkohol sa začína vstrebávať veľmi krátko po požití, čiastočne už v ústach, pažeráku a žalúdku, pričom hlavná časť resorpcie prebehne v tenkom čreve. Polovica sa vstrebe počas prvej štvrťhodiny, maximálna koncentrácia je potom dosiahnutá za pol až hodinu po aplikácii. Vo vstrebávaní hrá úlohu aj druh alkoholu – nápoje obsahujúce CO2 a teplé alkoholické nápoje sa vstrebávajú rýchlejšie, tvrdý alkohol rýchlejšie ako napríklad pivo.
Z tráviaceho ústrojenstva pokračuje do pečene, kde má byť detoxikovaný. Prebieha tu oxidačná reakcia pôsobením dehydrogenáz, ktorá vedie najskôr k vzniku toxického acetaldehydu (ktorý nesie vinu za nepríjemné pocity spojené s opicou) a následne neškodného acetátu, ktorý môže byť z tela vylúčený. Detoxikácia v pečeni však začína asi až po 20 minútach a počas tej doby sa časť etanolu môže dostať ešte ďalej – do mozgu. Ako veľmi malá nenabitá molekula totiž ľahko prestupuje cez membrány a do CNS teda dorazí už behom 5 minút. Po 10 minútach sa začínajú prejavovať prvé účinky.
Príjemné pocity, ktoré si s pitím alkoholu spájame, sú spôsobené predovšetkým vyplavením dopamínu, neurotransmiteru zapojeného do tzv. systému odmeny, ktorého vylučovanie etanol indukuje a ďalej serotonínu, čo je neurotransmiter zodpovedný za reguláciu našej nálady.
Hlavným účinkom v mozgu je však efekt sedatívny – má teda na funkciu nervového systému tlmivý efekt. To je dané jeho interakciou s receptormi pre GABA – spôsobuje hyperpolarizáciu neurónov (otvorením iónových kanálov pre ióny chlóru) a tým inhibíciu prenosu nervového signálu. Zároveň blokuje otváranie kanálov, ktorých ligandom je glutamát, ktoré po naviazaní etanolu nemôžu správne fungovať a spôsobovať depolarizáciu (aktiváciu prenosu signálu). To zosilňuje jeho účinok.
Podľa požitého množstva sa efekt môže stupňovať. Pri hladine v krvi okolo 1 promile pozorujeme štádium eufórie, dané predovšetkým vyplavením dopamínu a serotonínu. Pri 2 ‰ pozorujeme predĺženie reakčného času sprevádzané poruchami koordinácie a rovnováhy. Štádium nastávajúce okolo 3 ‰ potom označujeme ako narkotické, pre ktoré je charakteristický útlm dýchania, ktorý môže mať až fatálne dôsledky.
Dôvodom, prečo je ľahké na alkohol vyvinúť závislosť, je okrem systému odmeny (na ktorý sa veľmi dobre zvyká) predovšetkým down-regulácia GABA inhibičných receptorov (zníženie ich množstva) a naopak up-regulácia receptorov pre glutamát. To vedie k tomu, že na dosiahnutie rovnakého účinku musíte dávku neustále zvyšovať. Pokiaľ je v tejto fáze konzumácia alkoholu prerušená, môžu sa prejaviť abstinenčné príznaky, dané práve nepomerom v množstve receptorov – mozog je teraz bez alkoholu (pre nadbytok glutamátových a nedostatok GABA receptorov) hyperexcitabilný. To môže spôsobovať tras, záchvaty, zmätenosť, rozrušenie a dokonca halucinácie. Nadmerné vylučovanie vápnika pri zvýšenej aktivite glutamátových receptorov potom pôsobí toxicky a môže v dôsledku spôsobiť dokonca poškodenie mozgu.
Napriek tomu, že už bolo vykonané množstvo štúdií o efekte alkoholu na naše telo, odborníci stále nedokážu nájsť zhodu v tom, aké (a či vôbec nejaké) množstvo alkoholu je ešte neškodné. Z mnohých štúdií naopak vyplýva, že alkohol spôsobuje scvrkávanie niektorých častí mozgu, najmä hipokampu zodpovedného predovšetkým za pamäť. V krátkodobom meradle pitie alkoholu oslabuje imunitu a narúša REM-fázu spánku. V dlhodobom meradle potom zvyšuje pravdepodobnosť rakoviny (predovšetkým tráviaceho systému a prsníka), poškodzuje pečeň a zhoršuje kognitívne funkcie.
Rovnako ako pri každej inej návykovej látke teda platí aj pri alkohole jednoduché pravidlo – všetkého s mierou. Podľa Štátneho zdravotného ústavu je za nízkorizikové pitie považovaná dávka do 16 g etanolu denne pre ženy a 24 g pre mužov, pričom 2 dni v týždni by sme mali alkohol úplne vynechať a pri nárazovom pití by jednorazová dávka nemala prekročiť 40 g. Pre predstavu, 16 g etanolu nájdeme napríklad v pol litri piva, 2 dcl vína alebo 50 ml tvrdého alkoholu.
Držíte sa týchto limitov aj vy?
