Rok 1928 znamenal prielom na poli medicíny a vedy. Sir Alexandr Fleming, škótsky lekár a mikrobiológ, objavil penicilín, ktorý sa čoskoro stal esenciálnou zložkou bežnej liečby. Choroby, ktoré do tej doby znamenali mnohokrát rozsudok smrti, zrazu boli pomerne ľahko liečiteľné a tak úspešný liek čoskoro nasledovalo mnoho ďalších látok bojujúcich proti bakteriálnym infekciám. Málo ktorá sláva však trvá vecne a ani u antibiotík to nie je inak. Dôvodom je práve antibiotická rezistencia.
Antibiotická rezistencia je odolnosť mikroorganizmov voči pôsobeniu antibiotík. Antibiotiká, ktoré ešte pred pár rokmi vyliečili kadejakú infekciu, už dnes na rovnaký problém zďaleka nemusia stačiť. A tak hrozí, že sa do spoločnosti vrátia choroby, ktoré vďaka antibiotikám prestali predstavovať hrozbu.
Ide teda o pomerne novodobý problém, ktorý so svojou závažnosťou môže čoskoro stať jednou z najväčších hrozieb, ktorým budeme ako ľudstvo čeliť.
Rezistenciu môžeme všeobecne deliť na dva typy a to primárne a sekundárne. Primárna rezistencia je prirodzená a je daná charakteristickými vlastnosťami danej baktérie. Napríklad vplyvom enzýmov, ktoré produkuje. Znamená to teda, že je baktéria odolná aj bez predchádzajúceho kontaktu s antibiotikom.
Sekundárna rezistencia naopak vzniká v priebehu liečby, alebo následkom predchádzajúceho užívania antibiotika. V prítomnosti antibiotika sa selektujú rezistentné kmene (slabé baktérie zahynú, silnejšie prežijú a rozmnožia sa), ktorých liečba je výrazne náročnejšia. Tieto kmene navyše často majú schopnosť odovzdať svoju vlastnosť, ktorá im zaisťuje rezistenciu, pomocou plazmidov (malé úseky DNA) aj iným baktériám.
Rezistencia sa potom môže prejaviť napr. zhoršeným vstupom antibiotika do bakteriálnej bunky, schopnosťou baktérie antibiotikum metabolizovať na neúčinnú látku, alebo napríklad pumpami v membráne schopnými liečivo z bunky odstrániť.
Ako sa však vzniku antibiotickej rezistencie brániť a vyhnúť sa tak situácii, keď veda prestane stíhať rýchlosť baktérií a dnešné antibiotiká sa stanú nedostačujúcimi?
V prvom rade nenadužívať antibiotiká pri liečbe banálnych, často vírusových ochorení. Antibiotickú liečbu vždy doberať aj po odznení príznakov. Dbať na hygienu. Nepoužívať opakovane rovnaké liečivo u jedného pacienta. A najmä zacieliť na konkrétnu infekciu.
Rôzne baktérie totiž odpovedajú na rovnaké antibiotikum odlišne a preto je dobré vykonávať mikrobiologické vyšetrenie (pozri obrázok), pri ktorom sa (skôr než širokospektrálna) vyberie liečba cielená.
