Lekárska genetika a molekulárna diagnostika je jedným z najvyhľadávanejších odborov, ktorý ponúka Prírodovedecká fakulta Masarykovej univerzity. Tento nelekársky zdravotnícky odbor zahŕňa a prepája prírodovedné odbory, predovšetkým molekulárnu biológiu a genetiku s lekárskymi odbormi a využíva ich v diagnostike. Túto zaujímavú oblasť nám v rozhovore predstaví Markétka, študentka tretieho ročníka.
Ahoj Markétko, popísala by si prosím krátko svoj odbor a čo ponúka?
Ahoj, ako už si spomenula, som študentkou bakalárskeho odboru Lekárska genetika a molekulárna diagnostika. Ide o odbor, ktorý je zameraný na laboratórnu medicínu, a preto máme predmety ako z prírodovedeckej, tak z lekárskej fakulty.
Program je koncipovaný tak, aby sme po štúdiu našli uplatnenie v rôznych zdravotníckych pracoviskách (najmä genetických, cytogenetických, molekulárne biologických či mikrobiologických laboratórií). Cieľom teda je získať znalosti z oblasti medicínskych vied, lekárskej genetiky a molekulárnej biológie a zároveň aj praktické zručnosti, aby sme boli schopní vykonávať genetické, genomické a molekulárne biologické vyšetrenia v zdravotníckych zariadeniach.
Prečo si sa rozhodla práve pre tento odbor?
Pred nástupom na VŠ som študovala na osemročnom gymnáziu v Brne, ktoré bolo dosť zamerané na prírodné vedy, a navyše ma vždy bavila biológia. To, čo je pre mňa do budúcnosti dôležité, je pomáhať ľuďom. Preto som sa rozhodovala medzi lekárskou genetikou a medicínou. Na medicínu som sa prvý rok nedostala, druhý už áno, ale po roku štúdia na genetike by som už nemenila. Ďalšia vec, čo mi príde super, je, že nás je v odbore málo, a tým pádom sa všetci poznáme, máme dobrý kolektív a v prípade potreby sa dokážeme podporiť.
Ako vyzerajú prijímačky? Dá sa dostať na tento odbor aj inou cestou ako zložiť prijímaciu skúšku? Aké sú tvoje skúsenosti?
Sú dve možnosti, ako sa k nám dostať – buď úspešné zloženie prijímačiek, alebo práve vďaka odpusteniu prijímacej skúšky.
Čo sa týka prijímačiek, tak tie zahŕňajú TSP a ďalej odborový test z biológie a z chémie.
Mne samotné boli prijímačky odpustené, čo pre mňa bolo celkom prekvapenie, pretože čo viem, zvyčajne veľa ľuďom prijímačky neodpustia (myslím, že ten rok, čo som sa hlásila, to bolo 7). K tomu som potrebovala splniť tri kritériá, a to priemer z vybraných predmetov za posledné 4 roky na gymnáziu do 1,5; ďalej napísať OSP minimálne na 80. percentil a obhájiť SOČ v krajskom kole.
Do nášho ročníka bolo prijatých celkom 35 uchádzačov (celkom z 532), nastúpilo nás okolo 25, ďalej sa už nedoberalo.
Ty si tento rok začala ku genetike študovať aj psychológiu, čo veľmi obdivujem. Ako to časovo zvládaš? Môžeš sa venovať napríklad aj svojim záujmom, prípadne si privyrábať nejakou brigádou?
Úprimne, časovo je to veľmi náročné a dosť prednášok nestíham, pretože sa mi vzájomne kryjú. Navyše tento rok píšem bakalársku prácu. Aj na konci semestra ma bude čakať veľa nie úplne ľahkých skúšok. Čo mi to trošku uľahčuje, je, že oba odbory ma veľmi zaujímajú a vidím v tom, čo robím, zmysel.
Na svoje záujmy si zatiaľ som schopná nájsť čas, pravidelne behám, cvičím a dokážem si urobiť priestor pre svojich kamarátov. Aj keď niekedy na úkor spánku, ale nič, čo by kávu neurobilo. (smiech)
Brigádu, aj keď by som rada, nestíham. Časovo je to pre mňa nereálne. Verím, že len s lekárskou genetikou sa to zvládnuť dá, ale s druhým odborom už nie.
Mohla by si popísať niektoré z predmetov, ktoré Ťa v priebehu štúdia zaujali?
Mňa zaujala väčšina predmetov, ale napríklad v prvom semestri sme mali Prvú pomoc, ako prednášku, tak cvičenie, ktoré je vyučované na lekárskej fakulte a oboje ma veľmi bavilo.
Čo sa týka predmetov z prírodovedeckej fakulty, veľmi ma zaujala Klinická hematológia (opäť ako prednáška, tak cvičenie). Cvičenia pôvodne mali prebiehať vo FN v Bohuniciach, ale z dôvodu opatrenia sme mali možnosť byť tam prezenčne tak trikrát, zvyšok prebiehal dištančne. Cieľom predmetu bolo získať znalosti o rôznych typoch hematologických ochorení a laboratórnych metódach, ktoré slúžia na ich diagnostiku a ich liečbu. Aj keď to bol veľmi náročný predmet a učiva bolo veľa, zároveň aspoň pre mňa bol veľmi zaujímavý a myslím, že prípadne, keby nevyšiel môj plán pracovať na klinike reprodukčnej medicíny, by som sa tým rozhodne chcela do budúcnosti ďalej zaoberať.
Nasledujúci semester by sme mali mať Cytogenetiku, na ktorú sa tiež veľmi teším.
Ktorý predmet ti prišiel najzaujímavejší a ktorý ti bol naopak najmenej príjemný?
Ako som už spomínala, najzaujímavejšia pre mňa bola asi tá Klinická hematológia. Ďalej Fyziológia a Všeobecná genetika.
Naopak, z tých menej príjemných to boli predmety ako Biofyzika, Bioštatistika či Základy všeobecnej a anorganickej chémie. Prípadne tento semester máme Lekársku mikrobiológiu, ktorá je zatiaľ dosť vyčerpávajúca a časovo veľmi náročná.
Ako prebiehala prax v priebehu štúdia?
No, vzhľadom na to, že väčšinu praktických cvičení sme museli absolvovať v pomerne náročných podmienkach kvôli pandémii, bola naša prax veľmi obmedzená a z veľkej časti prebiehala blokovo buď na konci, alebo na začiatku daného semestra. Išlo napríklad o cvičenie z Molekulárnej biológie, Biochémie, Klinickej hematológie či Imunológie.
Myslím si, že za normálnych okolností by prax bola veľmi zaujímavá, ja som sa na ňu veľmi tešila, ale bohužiaľ osobne nemám veľmi možnosť to posúdiť.
Veľká časť tvojho štúdia prebehla počas lockdownu z dôvodu pandémie COVID-19. Ako prebiehala výučba počas tejto doby?
Počas lockdownu všetky prednášky prebiehali dištančne, z veľkej časti cez MS Teams. Čo je z môjho pohľadu škoda, pretože mi chýbal kontakt so spolužiakmi. Na druhú stranu, pretože náš odbor je radený medzi zdravotnícke, mali sme udelenú výnimku a aspoň praktické cvičenia sme mohli (narozdiel od ostatných študentov Prírodovedeckej fakulty), hoci aj tak dosť obmedzene, absolvovať prezenčne.
Si v treťom, teda poslednom ročníku štúdia, ktoré je zakončené bakalárskou prácou a skúškou. Prezradila by si nám tému svojej absolventskej práce?
Jasne, tému svojej bakalárskej práce som si dohovorila externe na Reprofite, čo je klinika reprodukčnej medicíny tu v Brne. Konkrétne téma mojej bakalárky je „Chromozomálna aberácia v spermiách a ich vplyv na mužskú plodnosť“. Čo viac-menej znamená, že v rámci svojej práce sa budem zaoberať tým, ako je geneticky podmienená neplodnosť u mužov, vznikom chromozomálnych odchýlok v spermiách, ich diagnostikou a prípadnou liečbou.
Je možné v Tvojom odbore nadviazať na bakalárske štúdium magisterským? Ak áno, pokúsiš sa o nich?
Áno, po úspešnom zložení štátníc a obhájení bakalárskej práce je možné (a vlastne sa to aj predpokladá – bakalárske štúdium nás má na to pripraviť) pokračovať v nadväzujúcom magisterskom programe Bioanalytická laboratórna diagnostika v zdravotníctve – Lekárska genetika a molekulárna diagnostika, pričom po jeho absolvovaní automaticky získaváme kvalifikaciu pre prácu v zdravotníctve.
Určite sa o neho pokúšať budem a dúfam, že mi to vyjde.
Máš predstavu, kde by si chcela po dokončení štúdia pracovať?
Ako som už spomínala, chcela by som pomáhať ľuďom, a z toho dôvodu som momentálne rozhodnutá pre prácu na klinike asistovanej reprodukcie, kde by som chcela vykonávať rôzne genetické vyšetrenia.
Máš na záver nejaké motivačné posolstvo pre ďalších záujemcov o štúdium?
Štúdium je pomerne náročné a treba mu obetovať určité množstvo času. Zároveň ale nie je to nič, čo by sa s trochou úsilia nedalo zvládnuť. Takže určite pokiaľ Vás táto oblasť zaujíma, určite odporúčam si za tým ísť! Za mňa sa jedná o veľmi zaujímavé a naplňujúce štúdium a verím, že to tak bude aj pre Vás.
Veľmi ďakujem Markétko, že si si urobila čas na náš rozhovor. Prajem Ti veľa úspechov a síl do ďalšieho štúdia aj do praxe.
Autorka rozhovoru je naša lektorka biológie a študentka Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne.
Úvodné foto: National Cancer Institute
