Prečítajte si rozhovor s mladým lekárom Emilom o jeho štúdiu na Lekárskej fakulte, prechode zo školy do praxe a práci vo Fakultnej nemocnici!
S Emilom sa rozprávala naša lektorka Hana Malcová. 🙂
Ahoj, Emil! Dnes som videl vaše meno ako meno ošetrujúceho lekára na jednej z kliník. Ale zatiaľ našim čitateľom neprezradím, ktoré to sú. Mohli by ste nám prosím povedať, akú oblasť ste si vybrali a z akého dôvodu?
Vybrala som si gynekológiu a pôrodníctvo. Myslím si, že je to jeden z odborov, ktorý si študenti vyberajú počas štúdia, pretože na prvý pohľad nie je až taký zaujímavý. Počas štúdia však zistíte, že je veľmi rôznorodá; gynekológia má ambulantnú aj chirurgickú časť. A druhou zložkou tohto odboru je pôrodníctvo, ktoré je samozrejme často plné pozitívnej energie, ale aj naliehavých situácií, v ktorých treba rýchlo konať.
Aké bolo pre vás štúdium na lekárskej fakulte?
Keď si spomínam na svoje štúdium na lekárskej fakulte, vybavujú sa mi najmä aktivity v študentských združeniach. Spätne hodnotím obdobie štúdia pozitívne; vtedy som mal o niečo viac času na vlastné aktivity ako teraz v práci. Ak by človek rozumne zaobchádzal s časom, mohol by s ním dobre pracovať. Áno, takže pozitívne bolo, že sme mali dosť času.
Myslím, že si to viem predstaviť, som si istá, že prechod z vysokej školy do práce je náročný. V čom vidíte hlavné zmeny?
Najmä čas. Ale neuvedomíte si to hneď, ale až keď ho máte teraz v práci akútny nedostatok. Okrem toho človek už nie je pod tlakom termínov a lehôt, vyžaduje si to veľkú motiváciu k ďalšiemu štúdiu a schopnosť efektívne pracovať s časom.
Aké je to pracovať vo fakultnej nemocnici? V čom sa líši od práce v menších nemocniciach?
Fakultná nemocnica poskytuje špecializovanejšiu starostlivosť. Vo všeobecnosti tu nie je núdza o „zaujímavé prípady“. Existuje predstava, že v menších nemocniciach sa ľahšie vykonávajú zákroky a (v prípade gynekológie) operácie. Závisí to však od konkrétnej nemocnice, nedá sa to povedať všeobecne, každá nemocnica je špecifická.
Viem, že ste boli aktívnym členom viacerých študentských klubov. Mohli by ste nám tieto spoločnosti stručne predstaviť a povedať nám, čo vám členstvo v nich prinieslo?
Prvým združením bola IFMSA, ktorá združuje študentov medicíny z celého sveta. Organizujú rôzne vzdelávacie projekty pre verejnosť a samotných študentov. Ďalšou zaujímavou súčasťou sú stáže, ktoré každému dávajú možnosť vycestovať do sveta a vyskúšať si, aké je to pracovať v cudzej krajine. Osobne sa mi podarilo vycestovať do štyroch krajín, okrem iného zažiť mrznúce fúzy vo Fínsku alebo 30-stupňovú brazílsku zimu. ? V tejto organizácii som si našiel veľa priateľov na našej fakulte i v celej krajine a naučil som sa pracovať a rozprávať s ľuďmi. To sa teraz hodí pri komunikácii s pacientmi.
Pôsobil som aj v Akademickom senáte Filozofickej fakulty, ktorý sa podieľa na riadení fakulty a sú v ňom zastúpení študenti. Je to účinný nástroj na obhajobu záujmov študentov na akademickej pôde. Okrem iného som si vďaka svojej práci uvedomil, že mnohé veci, hoci sa na prvý pohľad zdajú jednoduché, sú veľmi zložité a človek musí niekedy prijať kompromisy. Tu sa človek naučí jednať s nadriadenými, možno stratí „nadmerný rešpekt“ a prestane byť príliš submisívny.
Váš priateľ, tiež lekár a tiež gynekológ, je s nami. Aké je to žiť ako dvaja lekári?
Podľa môjho názoru existujú dva názory na koexistenciu lekárov. Niektorí ľudia by nechceli žiť s niekým, kto robí rovnaké alebo veľmi podobné veci, pretože ľudia si často nosia veci z práce domov. Ale my sme v druhom tábore, myslíme si, že je to prospešné. Môžeme si byť skutočnou oporou, pretože obaja vieme, čo táto práca obnáša a aká môže byť náročná. Zároveň si môžeme robiť srandu z tých istých ľudí. ?
Aké vlastnosti by podľa vás mal mať študent medicíny?
Myslím, že je to z Básnikov (z knihy Ako básnici prichádzajú o ilúzie); medik mal mať oceľový zadok. Myslím si, že je to naozaj výstižné a potrebné. Chce to dobrú sebadisciplínu a schopnosť povedať priateľom, ktorí idú na pivo: „Prepáč, dnes nemôžem.“ Neznamená to, že by ste nemali vôbec chodiť von, že by ste sa mali úplne vzdať svojich koníčkov. Musíte nájsť skutočnú rovnováhu medzi týmito vecami, čo je veľmi ťažké.
Aké vlastnosti by podľa vás mal mať dobrý lekár?
Lekár by mal vedieť dobre komunikovať – s pacientmi aj s kolegami na pracovisku, kde niekedy môže dôjsť ku konfliktom. Lekár mal byť schopný pacienta empaticky vypočuť, aby mu pacient mohol dôverovať. Zároveň pôsobí sebavedomo, aj keď si ešte nie je celkom istý, čo s tým urobí. ? Lekár by mal vyjadriť empatické pochopenie a nádej, že pacientovi pomôže, alebo sa o to aspoň pokúsi.
