Rozhovor s mladým lekárom – MUDr. Emil Havránek

Prečítajte si rozhovor s mladým lekárom Emilom o tom, aké bolo jeho štúdium na LF, aký bol prechod zo školy do praxe a o práci vo fakultnej nemocnici!

S Emilom sa rozprávala naša lektorka Hana Malcová. 🙂

Ahoj Emil! Dnes som videla Tvoje meno ako meno ošetrujúceho lekára na jednej z kliník. Zatiaľ ale našim čitateľom neprezradím, na ktorej. Mohol by si nám, prosím, sám povedať, aký odbor si si vybral a z akého dôvodu?

Vybral som si gynekológiu a pôrodníctvo. Myslím, že to je jeden z odborov, ktorý si študenti vyberú až počas štúdia, pretože na prvý pohľad nie je taký zaujímavý. Ale počas štúdia zistíte, že je veľmi rozmanitý; gynekológia má časť ako ambulantnú, tak chirurgickú. A druhou zložkou odboru je pôrodníctvo, ktoré je samozrejme často plné pozitívnej energie, ale aj urgentných situácií, kedy človek musí rýchlo konať.

Aké pre Teba bolo štúdium na lekárskej fakulte?

Keď spomínam na štúdium na lekárskej fakulte, tak sa mi predovšetkým vybavia aktivity v študentských spolkoch. Spätne hodnotím obdobie štúdia pozitívne; bolo vtedy o niečo viac času na vlastné aktivity než teraz v práci. Pokiaľ človek s časom zaobchádzal racionálne, dalo sa s ním dobre pracovať. Áno, takže pozitívny bol predovšetkým dostatok času.

To si asi dokážem predstaviť, určite je prechod z fakulty do práce náročný. V čom vidíš hlavné zmeny?

Hlavne ten čas. Ale to si človek neuvedomí hneď, ale až ho má akútny nedostatok teraz v práci. Navyše človeka už netlačia žiadne termíny, deadliny; to vyžaduje veľa motivácie k vlastnému ďalšiemu štúdiu a schopnosť efektívne pracovať s časom.

Čo obnáša práca vo fakultnej nemocnici? Čím sa líši od práce v menších nemocniciach?

Vo fakultnej nemocnici sa poskytuje špecializovanejšia starostlivosť. Všeobecne sa dá povedať, že tu nie je núdza o „zaujímavé prípady“. Panuje taká predstava, že v menších nemocniciach sa človek ľahšie dostane k výkonom a (v prípade gynekológie) k operáciám. Záleží však na konkrétnej nemocnici, všeobecne sa to takto nedá povedať, každá nemocnica je špecifická.

Viem, že si bol aktívnym členom niekoľkých študentských spolkov. Mohol by si nám tieto spolky krátko predstaviť a povedať nám, čo Ti členstvo v nich prinieslo?

Prvým spolkom bola organizácia IFMSA, ktorá združuje študentov medicíny z celého sveta. Tí organizujú rôzne vzdelávacie projekty pre verejnosť aj pre samotných študentov. Ďalšou zaujímavou časťou sú stáže, vďaka ktorým má každý šancu dostať sa do sveta a vyskúšať si, aké to je pracovať v cudzej krajine. Mne osobne sa podarilo vycestovať do štyroch krajín; okrem iného zažiť mrznutie fúzov vo Fínsku alebo 30-stupňovú brazílsku zimu. ? V tejto organizácii som spoznal mnoho priateľov na našej fakulte aj v celej ČR a naučil som sa pracovať a hovoriť s ľuďmi. To sa mi teraz hodí pri komunikácii s pacientmi.

Ďalej som pôsobil v Akademickom senáte LF, ktorý sa podieľa na vedení fakulty a študenti v ňom majú svoje zastúpenie. Je to účinný nástroj, ako presadzovať záujmy študentov na fakulte. Pôsobenie tu mi okrem iného prinieslo zistenie, že mnohé veci, hoci sa zdajú na prvý pohľad jednoduché, sú veľmi zložité a človek sa niekedy musí zmieriť s kompromismi. Človek sa tu naučí rokovať s nadriadenými, možná stratí „prehnaný rešpekt“ a prestane byť príliš submisívny.

Je tu s nami aj tvoja priateľka, taktiež lekárka a taktiež gynekologička. Aké to je žiť vo dvojici ako dvaja lekári?

Podľa mňa existujú na spolužitie lekárov dva názory. Niekto by vôbec nechcel žiť s niekým, kto robí to isté alebo veľmi podobné, pretože ľudia si často nosia veci z práce domov. My sme však z druhého tábora, myslíme si, že je to prínosné. Môžeme si byť skutočnou oporou, pretože obaja vieme, čo táto práca obnáša a aká je niekedy ťažká. Zároveň si môžeme robiť srandu z tých istých ľudí.

Aké vlastnosti by mal podľa Teba mať študent medicíny?

Myslím, že je to z Básnikov (z filmu Ako básnici prichádzajú o ilúzie); medik by mal mať oceľový zadok. Podľa mňa je to naozaj trefné a potrebné. Je potrebná dobrá sebadisciplína a schopnosť povedať kamarátom, čo idú na pivo: „Prepáčte, dnes nemôžem.“ Neznamená to, že človek by nemal vôbec chodiť von alebo že by mal úplne zanevrieť na svoje koníčky. Je potrebné nájsť skutočný balans medzi týmito vecami, čo je však veľmi ťažké.

Aké vlastnosti by mal podľa Teba mať dobrý lekár?

Lekár by mal vedieť dobre komunikovať – s pacientmi aj s kolegami na pracovisku, kde môžu niekedy vznikajú konflikty. Lekár by mal vedieť empaticky vypočuť pacienta, aby mu pacient mohol zveriť svoju dôveru. Zároveň pôsobiť isto, aj keď si zatiaľ nie je úplne istý, čo s ním bude robiť. Lekár by mal pacientovi odovzdať empatické porozumenie a nádej, že mu pomôže, alebo že sa o to aspoň bude snažiť.

Ďakujem Ti za odpovede a prajem veľa profesijných aj osobných úspechov.

Nezabudni nás sledovať na

Autor článku: