Určite ste sa už niekedy stretli s niekým, kto vám rozprával o tom, ako sa uprostred noci prebudil a nemohol sa hýbať. Alebo sa to už dokonca stalo vám samotným.
Spánková paralýza je fenomén, ktorý ľudstvo trápi už od nepamäti a v minulosti bol inšpiráciou pre najrôznejšie povery a neskôr aj konšpiračné teórie, ako napríklad únosy mimozemskou civilizáciou. Ide však iba o psychický problém, alebo je pravda, že niektorí ľudia v spánku skutočne na chvíľu skamenia?
Spánková paralýza je oficiálne definovaná ako stav, objavujúci sa počas zaspávania alebo naopak pri prebúdzaní. Osoba v tejto dobe nie je schopná hýbať sa, ani hovoriť, hoci si uvedomuje čiastočnú bdelosť.
Počas tejto epizódy sa u mnohých ľudí objavujú najrôznejšie halucinácie, a to ako sluchové, tak vizuálne. Ľudia počujú približujúce sa kroky, šramot, u niektorých sa dokonca v miestnosti z tieňov zhmotňujú démonické postavy a duchovia. Mnohí sa nemôžu nadýchnuť a majú pocit, ako by im niekto tlačil na hrudník. Niekedy sa dokonca dostaví pocit tzv. mimotelovej skúsenosti.
Všeobecne sa jedná o veľmi nepríjemný a skľučujúci zážitok trvajúci až niekoľko minút, ktorý môže viesť k psychickým problémom a strachu zo zaspávania. Prečo k tomu ale vôbec dochádza?
Počas spánku prechádzame niekoľkými fázami. Tá, ktorá nás zaujíma v spojitosti so spánkovou paralýzou, je tzv. REM fáza (rapid eye movement), v ktorej sa nám bežne snívajú sny. Aby sme však počas snívania neublížili sebe, ani svojmu okoliu, dochádza k atónii (ochabnutosti) veľkých svalov a strate schopnosti s nimi pohybovať. Spánková paralýza potom nastáva, keď REM fáza presiahne do štádií bdelosti.
Patofyziológia spánku ešte nebola konkrétne identifikovaná. Jednu z pravdepodobných príčin popisuje teória, podľa ktorej sú cholinergné skupiny neurónov (zodpovedné za REM spánok) hyperaktivované, zatiaľ čo serotonínové neuróny, spôsobujúce prechod do stavu bdelosti, nie sú aktivované dostatočne. Z tohto dôvodu potom nie sú serotonínové neuróny schopné prekonať signály vysielané tými cholinergnými a človek potom napoly spí a napoly bdie. Iné teórie potom spomínajú oneskorenie funkcie časti mozgu zvanej Varolov most, ktorá za paralýzu svalstva zodpovedá.
Udáva sa, že počas života zažije minimálne jednu epizódu spánkovej paralýzy (s rôznou intenzitou) až 30 % populácie. Okolo 5% ľudí sa potom s paralýzou stretáva opakovane. Oveľa častejšie sa objavuje počas denných „šlofíkov“, než pri nočnom spánku. Za spúšťače je považovaný najmä nepravidelný spánkový režim, spánková deprivácia, úzkosť, depresia, stres, pitie alkoholu alebo užívanie niektorých liekov. Z niekoľkých štúdií dokonca vyplýva, že tu môže mať svoj vplyv aj genetická predispozícia.
A ako sa spánkovej paralýze brániť?
Najdôležitejšia je prevencia. Chodiť spať každý deň v podobnú dobu a snažiť sa spať vždy rovnako dlho. Pravidelne cvičiť (ale vždy skôr ako 4 hodiny pred spaním). Pred plánovaným spánkom sa vyvarovať veľkým porciám jedla, cigaretám, alkoholu a kofeínovým nápojom. A tiež sa pri zaspávaní vyhnúť polohe na chrbte, pri ktorej sa spánková paralýza objavuje častejšie.
Pokiaľ však u vás paralýza aj tak nastane, skúste nepanikáriť. Snažte sa neotvárať oči a pokojne dýchať (ak je to možné). Dôležité je uvedomiť si, že vám v skutočnosti žiadne nebezpečenstvo nehrozí a pokúsiť sa rozhýbať telo od prstov na rukách a nohách, ktoré nie sú inhibované tak veľmi, ako napríklad veľké svaly končatín.
Ak sa spánková paralýza objavuje veľmi často a s nesnesiteľnou intenzitou, nie je žiadna hanba vyhľadať pomoc. Pozitívny vplyv môžu mať terapia s psychológom, v závažnejšom prípade potom užívanie niektorých antidepresív.
Zažili ste spánkovú paralýzu? A ako si v takejto situácii radíte?
