Prvý ročník. Prvá prednáška. Vstúpiš do zaplnenej auly a podarí sa ti obsadiť jedno z posledných miest. Namotivovaný nájsť si nových kamarátov v novej škole sa začneš baviť s dievčaťom sediacim vedľa teba a ajhľa – Slovenka. Pravdepodobnosť takéhoto scenára je v Brne okolo 30 %, v Prahe iba zľahka menej. Keď sa nasťahuješ v Brne na internát, Čechov na chodbe s tridsiatimi ľuďmi nájdeš tak štyroch, možno aj žiadneho.
Takže – čo čaká Slováka, ktorý sa rozhodol dať prednosť českej vysokej škole pred slovenskou a ktorý sa rozhodol minimálne šesť rokov svojho študentského života stráviť za riekou Moravou? A ako berú Česi svojich východných bratov?
Presťahovanie do Česka
Česko pre mňa bola očividná voľba – na jednu stranu dostatočne ďaleko od domu, aby som mohol žiť relatívne slobodný život, na druhú stranu blízkosť nielen geografická, ale aj kultúrna a jazyková. Ale v prvom rade – škola kvalitnejšia ako hociktorá medicína na Slovensku. Podal som teda prihlášku, na moje šťastie ma prijali, a na začiatku septembra som stál v preplnenom vlaku s jedným batohom na chrbte a s bicyklom vedľa seba. Vystúpil som v Brne, ubytoval sa na internáte (po česky koleji) a proces sťahovania bol hotový. Žiadne úrady, žiadne papiere, potvrdenia, pečiatky ani podpisy. Sťahovanie prebehne rovnako, ako keby ste sa z Žiliny presunuli na internát v Martine. V Česku je slovenský študent vo všetkom postavený na úroveň českého – vrátane internátov či poplatkov za štúdium (ktoré, ak nepredlžujete, nie sú).
Štúdium
Keď sa teda ubytujete sa na internáte alebo na byte, môže začať život medika na českej škole. Úradmi alebo školou ako Slovák nebudete nikde diskriminovaný, ale samozrejme v realite to bude pre nás možno jemne ťažšie. Nie kvôli neprajným spolužiakom, ktorý by vám dávali za vinu, že sa ich českí kamaráti na medicínu nedostali. Ani kvôli pedagógom, ktorí by mali z nejakých príčin odpor k Slovákom (je skôr veľká šanca, že aj pedagóg bude Slovák) – ani s jedným som sa za tri roky v Brne nestretol a v Prahe sú podobné veci tiež vzácne. Jemnou komplikáciou sa však mnohým Slovákom môže javiť jazyk. Lebo jedna vec je pozerať po česky Popolušku, druhá je už po česky študovať – povedia si niektorí Slováci a ostanú radšej doma. V skutočnosti sa to ale až tak zásadne nelíši. Prvé týždne môže byť ešte niekto zmätený, ale po mesiaci nanajvýš dvoch si češtinu osvojíte tak, že bedru inak ako „kýčel“ nepoviete a pažerák pre vás bude navždy „jícen“.
Spolužiaci a kamaráti
Prvé týždne na medicíne sú pre veľa prvákov jedny z najsociálnejších v ich životoch. U človeka akoby z ničoho nič prišla náhla potreba v cudzom meste rýchlo sa obklopiť novými ľuďmi, vytvoriť si nové sociálne kruhy. Niektorí sa družia viac so spolužiakmi zo svojho kruhu, niektorí na internáte či byte ale jedna vec je stále rovnaká – nikto sa nepozerá na to, či ste Čech alebo Slovák. Samozrejme, fakt, že som odkiaľ som sa nedal prehliadnuť – hlavne zo začiatku mnohých Čechov zaujímalo prečo som do ich krajiny prišiel a vôbec to nebolo myslené v zlom – mnohí Česi sú Slovenskom fascinovaní v tom najlepšom slova zmysle. Budú sa vás pýtať na to, aká je politická situácia na Slovensku, aké je slovenské zdravotníctvo či aká je situácia národnostných menšín na Slovensku. Budú sa rozplývať nad slovenskou prírodou aj sa s vami spravodlivo rozhorčovať, keď budete nadávať na všetko, čo u nás nefunguje. Skôr než povýšenectva sa dočkáte súcitu a podpory.
Z nejakých príčin je tiež veľa Čechov fascinovaných slovenčinou. Budú sa snažiť hovoriť po slovensky, po slovensky vás zdraviť a keď poviete niečo obzvlášť ľubozvučné, s veľkou chuťou to zopakujú. Tiež to netreba brať v zlom – slovenčina má pre nich často akýsi nádych exotickosti, ktorý mi trvalo dlho pochopiť. Ako mi raz povedal kamarát: „…to jakoby nebyla ani opravdová řeč, to je takové dětské žvatlání.“ O pár hodín už na mňa rozprával svojou jedinečnou slovenčinou so zmesou českého prízvuku a intonácie Mekyho Žbirku.
Banky a telefón
Netreba však zabúdať na to, že Česko je predsa len zahraničie a s tým sa spája ešte zopár praktických komplikácií. Tou hlavnou sú peniaze. Na smolu Slovákov sa Česi tak skoro koruny zbaviť chcieť nebudú a nám teda neostáva iné, ako si založiť účet v českej banke, čo je záležitosť pár minút, a tiež sa pripraviť na pravidelné menenie peňazí – nápomocné pri tom môžu byť služby ako Revolut. Naopak pozor si treba dať na podvodné zmenárne, ale aj niektoré solídne banky, ktoré nemajú práve výhodné kurzy.
Pokiaľ budete dlhodobo v Česku tráviť viac času ako na Slovensku, pripravte sa rovnako na to, že váš slovenský operátor vám bude chcieť začať účtovať špeciálne poplatky. Neplatí to ale pre každého operátora a ak aj, vždy vás najprv upozorní. So zakladaním českého čísla teda môžete počkať až na takúto esemesku – niektorým totiž nepríde ani za celú dobu štúdia.
Na záver
Nestretol som sa zatiaľ so žiadnym Slovákom, ktorý by svoje rozhodnutie ísť študovať do Česka ľutoval. Atmosféra je nám tu extrémne prajná, neraz ma zastavil človek v autobuse, ktorý začal spomínať na svoju slovenskú maminku alebo na svoju vojnu na Slovensku. Nikdy mi však nikto za moju národnosť nenadával ani sa nado mňa nevyvyšoval. Navyše, kto je Slovák a kto Čech tu takmer nikto ani nerozlišuje, tak veľmi sa Slováci stali súčasťou miestneho študentského koloritu. Podstatná je tiež kvalita škôl, ktorá je neporovnateľná. Samozrejme, je to smutná vizitka pre našu krajinu ale trápením sa v budovách, kde sa posledné väčšie stavebné práce diali v osemdesiatych rokoch, stav slovenského školstva len sotva vyriešime.
