Rozhovory
-
Terézia Baránková
- 17. July 2026
Z Institutu Pasteur se mi ozvali jako první, v létě jsem odcestoval do Paříže
Štúdium lekárstva nie je nič jednoduché, ešte väčšiu usilovnosť a odhodlanie vyžaduje rozšírený študijný program Masarykovej univerzity P-PooL – Pregraduálny Program prO mOtivovaných študentov Lekárstva s rozšírenou vedeckou prípravou – medicína totiž nemusí byť len stovky hodín presedených pri horách učebníc a textov, s aktívnym zapojením do vedeckej činnosti sa môže štúdium stať aj vašou vstupenkou na prestížne inštitúcie. O tom a ďalších zážitkoch nám porozprával náš bývalý lektor Jakub Sumbal.
Mohol by si sa našim čitateľom krátko predstaviť?
Volám sa Kuba Sumbal, pochádzam z Kopřivnice na severovýchodnej Morave, som študentom Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity a ešte asi mesiac budem, aktuálne som v šiestom ročníku a pomaly sa blížim ku koncu. Počas svojho štúdia som tiež učil v Bmedicu a hlavne som sa venoval výskumu na Ústave histológie a embryológie Lekárskej fakulty. Pracujem tam v skupine Mgr. Zuzany Koledovej Ph.D., kde skúmam vývoj mliečnej žľazy a bunečnej komunikácie, ktorá za tým vývojom stojí.
Čo ťa viedlo k štúdiu medicíny?
Mňa k tomu priviedlo klasické rozhodovanie po strednej škole, kam môžem ísť, ak mám relatívne dobré výsledky, a medicína je jedna z tých škôl, kde sa človek môže veľmi dobre uplatniť, keď má dobré študijné predpoklady. Zároveň ma na strednej škole začala baviť biológia a ďalšie prírodné vedy, takže som chcel určite niečo z týchto odborov a medicína mi prišla ako dobrá výzva.
Na ktoré univerzity si sa hlásil?
Na medicínu celkovo na tri, na Masarykovu univerzitu, do Olomouca na Univerzitu Palackého a na 2. Lekársku fakultu Univerzity Karlovej do Prahy.
Ty si sa rozhodol študovať v rozšírenom študijnom programe P-PooL, ktorý Masarykova univerzita ponúka, čo Ťa k tomu viedlo?
Bolo mi to ponúknuté na základe výsledkov z prijímacieho konania, a keď mi niekto ponúkne takúto výzvu, prečo by som ju neskúsil.
Dokázal by si nám presnejšie popísať v čom je program P-PooL iný oproti „klasickej medicíne“?
Nie je tam nič ubraté, kurikulum je úplne rovnaké ako v bežnom programe všeobecné lekárstvo. Navyše k tomu sa každý študent venuje špecifickému výskumnému projektu, niektorí študenti pracujú na klinikách, iní zasa na teoretických ústavoch. Výskum, ktorý robíme je veľmi rôznorodý, od najzákladnejšieho molekulárneho výskumu až po klinický výskum, kde sa spracováva štatistika o liečbe pacientov a tak podobne. Okrem vlastného výskumného projektu máme navyše pár prednášok a seminárov, čo ale nie je časovo nič náročné, ten hlavný záprah tvorí samostatná vedecká práca.
Ako bolo pre teba samotného náročné študovať medicínu, byť aktívny vo vedeckej činnosti a do toho učiť v Bmedicu?
Keďže nie som z Brna, prišiel som po presťahovaní sem o radu svojich koníčkov a voľnočasových aktivít, takže sa pre mňa výskum stal zaujímavou voľnočasovou aktivitou a postupom času sa veda dostala do popredia mojich aktivít a odsunula štúdium medicíny na druhú koľaj. Ja pochádzam z učiteľskej rodiny a vždycky som mal k učeniu veľmi pozitívny vzťah, keď mne a ďalším dvom spolužiakom z kruhu vtedy Jonáš, Lucka a Ondra ponúkli, aby sme išli učiť, neváhal som. Obrovskú porciu hodín som ale neodučil a bola to pre mňa skôr taká zábavná a príjemná perlička pri ostatných aktivitách.
Mal si niekedy pocit, že sis rozšírený študijný program P-PooL nemal vyberať? Bolo toho niekedy na Teba moc?
Nie, skôr som si niekedy hovoril, či som si mal vybrať medicínu (smiech). Nad P-PooLom som nikdy nezapochyboval, veľmi rýchlo som sa totiž uchytil vo vedeckej skupine, kam som sa prihlásil. Kým na medicíne sme ako študenti stále braní ako najnižší článok akéhosi potravinového reťazca, v laboratóriu som mal možnosť sa postupne vypracovať a „kariérne rásť“. Postupom času som viedol ďalších kolegov, začínajúcich študentov a tiež som získaval samostatnosť vo vedení svojho projektu. Získal som tak skúsenosti, samostatnosť, zodpovednosť a presne to sa mi na tom páčilo. Kým na medicíne som sa mal skrátka niečo naučiť a presvedčiť skúšajúceho, že som sa to naučil. To ma jednoducho tak nebavilo (smiech).
Už máš za sebou dokonca niekoľko výskumných prác a aj vďaka tomu si sa dostal až do Francúzska cez štipendium AMGEN Scholars, povedal by si nám o tom niečo viac?
Ono to začalo úplnou náhodou, keď ma vedúca laboratória upozornila, že existuje toto štipendium, a ja si povedal „prečo nie?“, skúsim sa tam prihlásiť. Hovoril som si, že nie je moc veľká šanca, lebo je to ohromne kompetitívne štipendium a bol som veľmi prekvapený, keď ma vybrali do užšieho výberu. Celé je to financované biotechnologickou spoločnosťou AMGEN a spolupracuje s nimi päť inštitúcií v Európe, konkrétne Cambridge, Institut Pasteur, Karolinska Institutet, ETH v Zürichu a LMU v Mníchove. Z Institutu Pasteur sa mi ozvali ako prví a ja na to kývol, nechcel som čakať, či sa mi ešte niekto ozve a hrať to na náhodu. Išiel som do užšieho výberu a tam som mal interview priamo s potenciálnou školiteľkou, kde vstúpila do hry ďalšia náhoda, výskum onej školiteľky totiž zahŕňal mliečnu žľazu – stredobod môjho výskumného bádania v Brne. Veľmi ju zaujalo práve to, že som z Brna poznal techniku organoidov mliečnej žľazy, čo bolo know-how, ktoré chceli v laboratóriu zaviesť, takže z parížskej strany bol eminentný záujem, aby som tam naozaj prišiel. Čiže na pohovore sme si veľmi sadli, načo som v lete odcestoval na dva mesiace do Paríža. Viedlo to teda k úspešnej spolupráci, publikovali sme spoločne prácu, spolupracujeme ďalej a v Paríži som sa na ďalších stážach objavil ešte dvakrát.
Tento rok aj v minulom roku si dostal Cenu dekana za vynikajúci vedecký výsledok. Popísal by si nám teda prosím stručne, čím si sa vo svojej poslednej práci zaoberal?
Celkovou témou je mliečna žľaza a štúdium tohto orgánu zo všetkých strán. Mojich projektov bolo niekoľko, hlavnou myšlienkou, ktorá ich všetky spája, je otázka, akým spôsobom spolu rôzne bunky v orgáne mliečnej žľazy komunikujú. Najmä nás zaujímajú fibroblasty, čo sú bunky väzivového tkaniva. To je tkanivo, ktoré nezaisťuje primárnu funkciu mliečnej žľazy – tvorbu mlieka, takže je vo výskume trochu prehliadané. My sme zistili, že práve tieto prehliadané bunky majú kľúčovú rolu vo vývoji a morfogenéze mliečnej žľazy, teda tvarovaní tej funkčnej, mliekotvornej časti žľazy.
Aktuálne jsi na stáži a ukončuješ šiesty ročník štúdia. Ktorým smerom sa bude tvoj život ďalej uberať? Akademickým, alebo sa vidíš niekde na klinike?
Budem smerovať akademicky, nemám v pláne sa ani atestovať. Budu pokračovať vo výskume a po škole nastúpim na Ph.D. program Cotutelle, čo je systém pochádzajúci z Francúzska, kde človek študuje Ph.D. s dvoma školiteľmi na dvoch rôznych inštitúciách v dvoch rôznych štátoch. Čiastočne budem na postgraduálnom štúdiu v Brne v laboratóriu, kde som teraz, teda na Masarykovej univerzite, na Ústave histológie a embryológie u Dr. Koledovej, a sčasti budem v Paríži na Institutu Curie u Dr. Fre, to je skupina, ktorá sa tiež venuje mliečnej žľaze, ale trochu z inej strany. Ich výskum je komplementárny tomu, čo robíme my, takže sa to bude pekne dopĺňať. Fyzicky budem pol roka v Paríži, potom priletím a budem pol roka v Brne.
Určite ťa nejakým spôsobe zasiahla aj pandémia koronavírusu, bol jsi napríklad povolaný do prvej línie?
Jasné, najprv som začal ako dobrovoľník, ale hneď ďalší deň som to dostal nariadené ako povinnosť. Začal som ako člen skupinky na odberových staniciach, čo bola práca veľmi zaujímavá, pretože na rozdiel od kopy pozícií medikov v nemocniciach, kde nerobili tú prácu, pre ktorú majú kvalifikáciu, bola na tých odberových staniciach naozaj zábava. Museli som tam ten proces celý vymýšľať. To bola výborná spolupráca s Mgr. Michalom Pospíšilom, ktorý to na mieste celé viedol. Vymýšľali sme systém, a ako to všetko zaviesť. Vyskúšal som si tam veľa pozícií od toho zaskafandrovaného, ktorý odoberá vzorky, cez sesterskú administratívu a následne som sa potom na niekoľko týždňov stal vedúcim celej skupinky, keďže doterajšia vedúca sa potrebovala učiť na štátnice.
Ovplyvnila táto situácia nejako tvoju výskumnú činnosť?
Okrem toho nasadenia by som povedal, že ma celá koronavírusová situácia osobne moc neovplyvnila. Ďalej som, ako zamestnanec, chodil do laboratória, a paradoxne tým, že som mal menej školy, som mal viac času na výskum (smiech). Koniec-koncov, som v poslednom ročníku, tak už skoro žiadne teoretické predmety nemáme a praktická výučba pre medikov fungovala ďalej, takže som si školu na diaľku ani poriadne nevyskúšal.
Medzi našimi čitateľmi sú aj takí, ktorí ešte štúdium medicíny napríklad zvažujú. Mal by s pre nich nejaký odkaz či rady?
Ak štúdium medicíny zvažujú, tak nech do toho určite idú. Je to náročné štúdium, ale je to veľmi zaujímavá výzva a intelektuálne stimulujúce prostredie. Pokiaľ veria, že na to majú, nech to určite skúsia, pretože ich to môže len obohatiť.
Photo credit: Bmedic a Gabriela Watzingerová
