Rozhovory
-
Tomáš Šipoš
- 1. July 2026
-
Raději v češtině?
Martin Kaleta: Prácu som išiel obhajovať pred porotu 14 profesorov
Každý rok sa stovky stredoškolských študentov zapájajú do súťaže SOČ, niekoľko desiatok je ich potom nominovaných na Českú hlavičku – najvyššie vedecké ocenenie, ktoré študenti stredných škôl môžu dosiahnuť. V kategórii SANITAS „Život a zdravie človeka“ sa víťazom stal gymnazista Martin Kaleta, ktorý je okrem iného študentom našich prípravných kurzov.
Ahoj, Martin, mohol by si sa našim čitateľom stručne predstaviť?
Ahoj, volám sa Martin Kaleta, som v poslednom ročníku na Purkyňovom gymnáziu v Strážnici. Medicína ma zaujíma už odmalička a chcem ju naďalej študovať, a hlavne pomáhať ľuďom, preto som sa zapojil do výskumu mŕtvice, čo je pre mňa veľká téma, pretože som aj ambasádor projektu Fakultnej nemocnice u svätej Anny Hodina biológie pre život (HOBIT), kde sa snažíme rozširovať povedomie o mŕtvici.
Ročne na mŕtvici v Českej republike vyše 8 tisíc ľudí a je to najčastejšia príčina trvalej invalidity. Prvá pomoc je pre človeka s mŕtvicou kľúčová, popísal by si nám, ako mŕtvicu rozpoznať a ako sa v takejto situácii zachovať?
Mŕtvica sa týka nášho najdôležitejšieho, najviac fascinujúceho a najviac citlivého orgánu – mozgu – preto môže mať mŕtvica stovky rôznych príznakov podľa toho, ktorá časť mozgu je zasiahnutá. Všeobecne platí, že pokiaľ sa dostaví jeden z troch príznakov, je tu obrovská pravdepodobnosť, že dotyčný má mŕtvicu. Typickým príznakom je skleslý ústny kútik na jednej strane tváre, ďalej porucha hybnosti jednej polovice tela, porucha reči a videnia. Ako pomôcka sa uvádza metóda FAST – vychádza z anglických slov Face, pre ovisnutý ústny kútik, Arms, pre poškodenie hybnosti horných končatín – necháme dotyčného predpažiť, postihnutému mŕtvicou bude jedna ruka klesať k zemi, Speech, porucha reči, a Time – pre mozog je najdôležitejší čas, teda musíme okamžite privolať záchranku na linke 155.
Ak sa dotyčný nedostane včas do nemocnice, je tu veľká pravdepodobnosť úmrtia alebo trvalého poškodenia mozgu, veľká časť ľudí však nedokáže tieto príznaky rozpoznať, takže nedokáže kvôli tomu ani včas pomôcť. Stáva sa, že ľudia spanikária a nevedia, čo robiť – existuje prípad, keď zdravá 20-ročná slečna dostala mŕtvicu, ale jej okolie si myslelo, že je opitá, a preto bola najprv prevezená na záchytku. To je ďalší dôkaz rozličnosti príznakov mŕtvice a v žiadnom prípade sa prvá pomoc nesmie podceniť. Každú minútu, čo je mozog zasiahnutý mŕtvicou môže odumrieť až 12 miliónov nervových buniek, ktoré naše telo nedokáže nijako nahradiť, ani zregenerovať.
Kľúčom k úspešnému poskytnutiu prvej pomoci v prípade mŕtvice je teda rozpoznanie príznakov a okamžité volanie záchranky, nemá cenu treba voziť postihnutého do nemocnice vlastným autom, pretože nikdy neviete, či má dané zariadenie vybavenie a kapacity na pomoc pacientom s mŕtvicou, a iba sa tak predlžuje čas, než sa dotyčný dostane do odbornej starostlivosti.
Povedal by si nám, ako začala Tvoja cesta k výskumu mŕtvice?
Moja „láska“ k mozgu a mŕtvici začala vďaka projektu HOBIT, kam som bol pozvaný v rámci jedného štipendia, vďaka ktorému som sa dostal na prehliadku iktových oddelení (ictus – lat. mŕtvica, pozn. redakcie) vo Fakultnej nemocnici u svätej Anny. Počas dňa nám predstavili celý proces poskytovania starostlivosti pacientom s mŕtvicou, ukázali nám CT, JIS i operačné sály a po záverečnej prednáške mi bola ponúknutá pozícia ambasádora v projekte HOBIT.
Môj výskum samotný začal pred dvoma rokmi a odvtedy som v spolupráci s prednostom Anatomického ústavu (Masarykovej univerzity – pozn. red.) doc. MUDr. Markom Joukalom, Ph. D. a zaoberáme sa síce menej častým, ale o to oveľa závažnejším typom mŕtvice – krvácavou mŕtvicou, konkrétne subarachnoidálnym krvácaním.
Čo Ťa doviedlo k spolupráci s Anatomickým ústavom Masarykovej univerzity?
Práve vďaka projektu HOBIT som získal množstvo kontaktov, ktoré ma postupne doviedli až pánovi prednostovi Anatomického ústavu, s ktorým sme si skvele padli do oka a začali sme pracovať na výskume. Dnes by bolo o niečo ľahšie dostať sa do spolupráce s univerzitou, pretože nedávno vznikla Juniorská akadémia Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity, ktorá umožňuje stredoškolským študentom zapojiť sa do výskumov, prednášok, seminárov a mnoho ďalšieho priamo na pôde vysokej školy.
Mohol by si nám popísať, ako prebiehala spolupráca s Anatomickým ústavom?
Ešte než sme sa pustili do praktickej činnosti, musel som si naštudovať neuroanatómiu a patológiu mozgu a zároveň som aj spisoval teoretickú časť svojej práce. Po pol roku tejto prípravy sme sa dostali na operačné sály, kde sme na potkanoch, ako modelovom organizme, navodili krvácavú mŕtvicu aplikáciou krvi. Potom sme odobrali vzorky, spracovali ich na pozorovanie pod mikroskopom, kde som strávil väčšinu času. Na pozorovanie som používal fluorescenčný mikroskop na Anatomickom ústave. Na rezoch mozgov som hľadal postihnuté cievy, tie som mikroskopom fotil a následne analyzoval poškodenie hematoencefalickej bariéry, ktorá je pre mozog zásadná. To zabralo najviac času, pretože na analýzu týchto fotografií neexistuje žiadny spoľahlivý počítačový program a všetky musia byť zhodnotené „ručne“, aby nevznikla žiadna chyba, ktorá by ovplyvnila výsledok.
Česká hlavička je najvyššie ocenenie, ktoré stredoškolský študent môže v Českej republike obdržať. Ako vyzerá cesta k získaniu tejto ceny?
Najprv sme šli do súťaže SOČ (Stredoškolská odborná činnosť), kde som sa v krajskom kole umiestnil druhý, postúpil som do celoštátneho kola, kde som bol štvrtý z celkového počtu 98 prác. Niektoré práce z celoštátneho kola boli nominované na České hlavičky, takže tam sa v mojej kategórii zdravotníctva zišlo asi 250 prác. Z týchto boli vybrané štyri práce, ktoré postúpili do finále. Ja som s výskumom postúpil, takže som išiel svoju prácu obhajovať do Prahy pred porotu 14 profesorov – to bolo konečne niečo prezenčné, zatiaľ totiž všetko prebiehalo online (smiech).
Na obhajobe som mal približne tridsaťminútovú prednášku svojej práce a potom mala porota ďalších tridsať minút na otázky – pýtali sa na rôzne veci ohľadom výskumu, ako bude ďalej prebiehať, ale zaujímalo ich tiež, či rozumiem cievnemu zásobeniu mozgu a neuroanatómii, trochu to potom vyzeralo ako taká skúška z anatómie.
Musím ešte povedať, že som do Prahy išiel s vedomím, že nemám šancu vyhrať, ani pán docent Joukal tomu neveril. Práve kvôli rivalite medzi univerzitami, je často zložité sa ako Brňák presadiť v Prahe, odkiaľ pochádzali moji konkurenti. Pražania to predsa nemôžu dať Brňanom, nie? (smiech) Preto je to pre nás obrovský úspech.
Hovoril si, že si v poslednom ročníku a chceš študovať medicínu, ako ide dohromady príprava na maturitu, prijímacie skúšky a výskum zároveň?
Výskum naďalej pokračuje, ale samozrejme som ho s ohľadom na blížiace sa skúšky obmedzil. Napriek tomu, že som vyhral ocenenie Česká hlavičky, neznamená to, že mi budú odpustené prijímacie skúšky. Vo finále SOČ som sa totiž umiestnil „až“ na štvrtom mieste, čo na odpustenie prijímačiek do Brna nestačí. Budem sa hlásiť na prijatie tzv. na priemer. Prípravu na prijímačky nechcem podceniť, preto som sa prihlásil na kurzy Bmedic, aby som mal väčšiu istotu, keby mi prijatie bez prijímačiek nevyšlo. Všetkým záujemcom o štúdium medicíny tieto kurzy úplne odporúčam, pretože sú veľmi kvalitné.
Mal by si na záver nejaký odkaz pre našich čitateľov?
Veľa problémov nie je tak zložitých, ako to na začiatku môže vyzerať, len tomu musíme venovať dostatok času. Myslím si, že keď niečo naozaj chceme a ideme si za tým, tak to zvládneme. Všetkým by som chcel tiež popriať veľa šťastia pri prijímačkách a snáď sa budúci rok stretneme v Brne!
Foto: Česká televize
