• Terézia Baránková
• 31. August 2026
• Raději v češtině?

Zo študenta strednej školy medikom

Štvrták na strednej pre budúceho medika – to je necelý rok plný príprav a zdanie nedosahujúceho učenia a precvičovania, zakončený okrem maturity aj prijímacími skúškami na vysnívanú vysokú školu nás všetkých bláznov, ktorí na ňu kto vie prečo chceme ísť – lekársku fakultu. Pamätám si, že mi to slovo priebežne naháňalo hrôzu, udržiavalo ma v rôznych viac či menej reálnych nočných morách, tiež som ale naň myslel ako na školu, po ktorej absolvovaní budem robiť prácu, ktorá (teraz sa ospravedlňujem za známe klišé) ma baví a dáva mi zmysel.

Mnohí ma varovali, že rozhodnutím ísť na najdlhší odbor, aký sa dá pregraduálne študovať, jeden z najťažších, po ktorého absolvovaní s tými štyrmi vysnívanými písmenkami MUDr. ho ale vlastne ešte ani nebudem môcť naplno vykonávať, mi skončí sociálny aj akýkoľvek iný život než ten školský.

Nezúfajte ale, a na neprajníctvo týchto pochybovačov neberte ohľad.

Začnime ale pekne od začiatku. Pre väčšinu z vás, ktorí tento článok čítate, sú prijímacie skúšky aj napríklad prihláška na vysokú pravdepodobne skôr veľká neznáma z ďalekej budúcnosti. Mal som to tak isto. Na takého stredoškoláka-maturanta, ktorý si, úbožiak, zmyslel študovať medicínu, sa toho hneď od septembra valí toľko, že by sa ani Niagarský vodopád nemusel hanbiť. Škola sa už pomaly začína preorientovávať na maturitu a vy tak máte pravdepodobne pocit, že nič iné neexistuje. No a k tomu ešte tie prijímačky…

Ako teda všetko zvládnuť? Samozrejme sa to všetko veľa odvíja od školy, ktorú študujete. Spätne som vďačný za to, že na gymnáziu, na ktoré som chodil, do nás začali v seminároch z biológie, chémie a fyziky informácie hustiť hneď skraja v septembri, pričom písomky na seba tiež nenechali dlho čakať. Vašich učiteľov za to budete pravdepodobne neznášať, po pár ďalších mesiacoch to ale oceníte ako dobrý náskok v učení. A pokiaľ vás do učenia nenúti škola alebo prípravný kurz či doučovanie, skúste si urobiť sami taký rozvrh, čo, kedy a ako dlho sa učiť. Určite to pomôže.

Rozhodne ale nehovorím, že sa musíte na prijímačky pripravovať už od septembra. Každému to môže vyhovovať inak, ja ale radím – začať skoro, ale hneď skraja to nepreháňať. Naučiť sa v novemri periodickú tabuľku naspamäť je síce iste bohulubá a záslužná činnosť, s istotou ale do mesiaca nebudete vedieť, že ste sa kedy niečo takého učili. V priebehu roka budete s kopou z týchto nenaučiteľných vecí a faktov prichádzať do styku pomerne často, takže uvidíte, že v čase maturity už možno budete väčšinu z tých 20 taktiež pôvodne nenaučiteľných vzorcov biogénnych aminokyselín tak nejako zhruba poznať a doučíte sa už len detaily.

Počas roka si určite priebežne vypracovávajte modelové testové otázky, učte sa na maturitu, pretože pokiaľ maturujete z ktorejkoľvek dvojice z medicínskeho tria predmetov, tak sa učením na maturitu už vlastne pripravujete na prijímačky.

Za zatiaľ nepredstaviteľne dlhý čas príde maturita, vy (verte mi, fakt) všetci odmaturujete, maturitu náležite oslávite, načo prídu asi tak dva týždne voľna. Tieto dva týždne sú podľa mnohých (aj podľa mňa) najdôležitejší čas, v ktorom sa väčšinou rozhodne o tom, či sa na medicínu dostanete, alebo nie. Lenže ono to nebude také ľahké. Väčšina spolužiakov a kamarátov bude v tomto čase prežívať chvíle pomaturitnej eufórie spojené s neriadeným požívaním omamných látok, niektorí už budú dávno na dovolenke kdesi na druhom konci sveta.

Vy si ale poviete – dva týždne prece nie sú zase toľko, nehodím mesiace príprav do koša. Za tých štrnásť dní sa teda doučíte to, čo vám stredná škola nedala, zopakujete, či fakt viete periodickú tabuľku, všetkých 20 aminokyselín a všetko ostatné. A ak si na niečo nebudete môcť spomenúť, tak čo? Buď to v teste nebude, alebo stratíte bod. Alebo dva. To ešte sen o medicíne neprekazí. Tak už si len zbalíte desiatu a pitie, predpísaný Centropen 0,5 mm, a pôjdete to napísať.

O pár dní neskôr si väčšina z vás, ako verím, prečíta v e-prihláške to vytúžené slovo „Prijatý/á“. Čakať vás budú 3 mesiace krásneho voľna.

A potom 6 rokov medicíny. Hrozných aj krásnych, ale 6 rokov, ktoré z vás urobia človeka, ktorý môže iným zachrániť život. To si budete ceniť nielen vy na sebe, ale aj ostatní na vás.

Tak asi preto si to my všetci, masochisti, robíme.

Autor: Filip Dvořák, študent 1. ročníka LF UP Olomouc

Nezabudni nás sledovať na