Štúdium LF
Ako sa mi zmenil život pri prechode zo strednej školy na vysokú
Obsah článku:
Koľko času mi vezme štúdium medicíny? Koľkých svojich koníčkov sa budem musieť vzdať? Budem vôbec stíhať tráviť čas so svojimi priateľmi? To sú otázky, ktoré si kladie asi každý budúci medik. V prvom rade musím povedať, že je to veľmi individuálne a nasledujúci článok tak nepovažujte za dogmu. Avšak sa s vami podelím o svoju vlastnú skúsenosť a možno sa s ňou veľa z vás stotožní.
Prvý ročník na LF UP bol pre mňa plný zvratov a prekvapení, ako tých pekných, tak aj tých menej pekných. Počas zimného semestra si zvykáte na úplne iný režim, než väčšina z vás zažívala na strednej škole. Rozhliadate sa, zoznamujete sa s novými ľuďmi, strácate sa na fakulte a snažíte sa adaptovať na to obrovské kvantum učenia. Našťastie vás v zimnom semestri čaká len jedna skúška z lekárskej chémie, takže tie stresy nebudú také veľké, ako potom v letnom semestri. Aj tak je ale potrebné sa priebežne učiť do všetkých predmetov, do niektorých viac, do iných menej.
Čo prvák a voľný čas s rodinou, priateľmi?
Vzhľadom na to, že sa zatiaľ so svojimi spolužiakmi príliš nepoznáte, krásne sa ponúka spojiť svoj voľný čas s učením. Takže pokiaľ je pekne, môžete ísť napríklad do parku, kde si navzájom pomôžete s nazbieranými informáciami, alebo sa schádzať na pitevni a preberať spolu praktické veci. Tým zabijete dve muchy jednou ranou a zostane vám čas aj na ďalšie aktivity, ako napríklad nákupy, kino, fitko atď. Čo sa týka domova, tak ja som sa vracala každý víkend, s tým, že učenie som vždy nechala v Olomouci a sobotu s nedeľou som si vyhradila čisto na odpočinok. Všetko som pekne stíhala cez týždeň, takže v piatok či sobotu sa dala „spáchať“ aj nejaká väčšia akcia alebo výlet. Rozhodne som nepociťovala, že by som bola v časovom prese a nestíhala tak, aby som si nenašla čas na seba, svoju rodinu a priateľov.
Musela som sa niečoho vzdať?
Práve naopak! Na medicíne sa človek venuje viac samoštúdiu a v škole musí byť fyzicky podstatne menej času, než som napríklad bola zvyknutá ja zo svojho gymnázia. To znamená, že keď sa naučíte hospodáriť s časom a nevadí vám učiť sa do noci, môžete za deň stihnúť naozaj veľa vecí. Záleží tiež na tom, aký si zvolíte rozvrh. Napríklad ja som sa na medicíne začala venovať športu viac, než kedy predtým. Možno aj z toho dôvodu, že hlava má iba obmedzenú kapacitu a čím viac sa učíte, tým väčšiu potom potrebujete odreagovanie. A odreagovanie v podobe športu je za mňa jedno z najlepších. Neexistuje vec, ktorej by som sa musela vzdať kvôli nedostatku času, alebo niečoho podobného. Takže za seba môžem povedať, žiadny strach, budete môcť svoje obľúbené činnosti prevádzkovať aj naďalej 😉
Ako je to s brigádou?
Tu veľmi záleží, čo za brigádu by ste chceli. Ak ste boli na strednej zvyknutí každý deň po škole ísť na ôsmich hodinovú smenu za kasu alebo do fabriky, na výške tento režim asi veľmi neprejde. Vôbec by ste si neoddýchli, a ani na to učenie by vám nezostal dostatok času a energie. Ak chcete ale pracovať len cez víkendy, prípadne len niektorý iný deň v týždni, kedy máte voľno alebo len jednu, dve hodiny, je to úplne v pohode. Aj napriek tomu by som s tým ale bola opatrná, aby ste na seba nemali príliš veľké nároky a nedostali sa do začarovaného kruhu, kedy ste z toho všetkého vyčerpaní a učenia vám toľko nejde, takže nad ním potrebujete stráviť oveľa viac času, čím sa dostanete do sklzu, nabehne stres a problém je na svete.
Život v škole
Rada by som sa vyjadrila k tomu, že na strednej ste stále boli braní viac ako mládež, aj keď už ste boli plnoletí. Na vysokej sa s Vami už každý baví ako s dospelým a taktiež sa od vás očakávajú veci, ako od dospelého. To znamená, že všetky informácie si zisťujete sami a nikoho neospravedlňuje, že niečo nevedel alebo zabudol, jednoducho každý má povinnosť sa priebežne informovať o priebehu štúdia, ukončení predmetov, podmienkach pre zápočet a ďalšie množstve veciach.
Život mimo školy
Nielen na fakulte, ale aj vo vašom bežnom živote sa toho veľa zmení, obzvlášť tým, ktorí opustia svoj domov a pôjdu bývať na internáty či byt. Po prvé bývate sami bez rodičov, takže získate slobodu, ktorú ste ešte nikdy nemali. Na druhú stranu aj varenie, upratovanie, nákupy, pranie bielizne a všetky tieto základné veci sú teraz len vo vašej réžii. Veľa sa osamostatníte a začnete vnímať veci trochu z iného uhla, než doteraz. Toto všetko ale krásne zapadá aj do toho režimu, ktorý vás na výške čaká a počas krátkej doby si na to celé zvyknete. Myslím, že väčšina z vás nakoniec zistí, že je to vlastne fajn.