• Terézia Baránková
• 31. July 2026
• Raději v češtině?

Rozhovor s Barborou Šebeš (nielen) o jej blogu Tvorím srdcom

MUDr. Barbora Šebeš je čerstvá absolventka Lekárskej fakulty MU v Brne, mladá patologička a zároveň autorka blogu Tvorím srdcom. O jej profesií, živote, témach, ktoré v blogu nájdete a tiež o jej knihe Zápisky jednej medičky, sme se rozhodli urobiť rozhovor, ktorý si tu teraz môžete prečítať. Bára na oplátku urobila rozhovor tiež s nami, ktorý nájdete na jej webe tvorimsrdcom.com. Okrem neho tam ale nájdete mnoho iného zaujímavého čítania, a nielen o medicíne – ako autorka sama popisuje, jedná sa prevažne o DIY blog.

 Ako a kedy si sa dostala k písaniu blogu?

V blogovej sfére som sa krútila už nejaký ten piatok a písala články na zákazku. Po čase som sa rozhodla, že nechcem písať iba pre ostatných, chcem písať aj sama pre seba a najmä témy, ktoré sa páčia mne. Myslím, že to bolo v roku 2016, keď som si založila prvý blog s názvom intravitam. Bol prevažne medicko – vedecký. Najväčší úspech mávali moje humorné sarkastické články na tému štúdia medicíny. Rok dozadu som si založila ďalší a aktuálne už môj jediný blog: tvorimsrdcom.com. 

Aké témy v ňom najčastejšie spracovávaš? A čo tá pri písaní najviac inšpiruje?

Tvorimsrdcom je blog orientovaný prevažne na DIY postupy. Nebola by som to však ja, keby som nepridala aj medicínsku tématiku, rozhovory a najnovšie aj pár recenzií. 

Inšpirácia prichádza ku každému, kto má otvorenú myseľ (a zatvorené ústa), a to sa snažím dodržiavať. 

Čítal som, že pôvodne si študovala biomedicínsky odbor. Čo teda tvoju cestu nakoniec nasmerovalo k medicíne v Brne?

Sedela som na prednáške z programovania a osvietilo ma, že tu nechcem byť a toto nie je moje správne miesto. Netuším či zasiahla nejaká vyššia sila alebo iba nekonečná únava, ale donútilo ma to podať si prihlášku na medicínu. Podobnú skúsenosť som mala následne na prednáške z anatómie, kde mi ale môj vnútorný schizo – hlas povedal, že toto je to správne miesto. Či bolo alebo nie, zistím asi až na smrteľnej posteli. Som naozaj rada, že som skončila na Masarykovej univerzite v Brne. Časť rodiny mám z Čiech a boli mi vždy veľmi blízke. 

Po štúdiu si sa rozhodla pre prácu na patológií. Čo ťa na tamto odbore lákalo najviac? A boli aj iné odbory, ktoré boli tiež “v hre”, alebo si bola už dlhšiu dobu pre túto špecializáciu rozhodnutá?

Počas školy som zistila, že klinické odbory nie sú dobré pre moju povahu a nervy. Nebaví ma to. Zoznam neklinických odborov nie je tak dlhý, ako by sa mi páčilo. Najskôr som niekedy v treťom ročníku premýšľala vážne nad radiologiou. Jedna stáž v lokálnej nemocnici ma ale presvedčila, že by sa mi tam nepáčilo. Už počas strednej som premýšľala nad kriminalistikou a súdnym lekárstvom. Po stáži na súdnom v Brne, ktoré bolo  neskutočne dobré, som si túto možnosť uložila do šuflíka a krátko na to vytiahla. Patológia ma ako predmet moc nebavil, histológia našťastie áno. Hoci sú súdne lekárstvo a patológia odlišné odbory, stále majú dosť spoločného a ja som ešte v šiestom ročníku zvažovala obe možnosti. 

Hlásila som sa aj tam aj tam a rozhodla som sa nechať to na osud. Osud zahlásil patológia a ja som rada, že to tak spravil. Rodina sa bála, že si budem nosiť prácu domov a rada vtipkovala o mŕtvych rukách v mrazničke, ale zvykli si. Väčšina práce je aj tak za mikroskopom v kancelárii s nosom zaborených v knihách, lebo ako hovorí moja šéfka: v patológii a v USA je všetko možné a s mojím šťastím to platí dvojnásobne. Patológia je občas naozaj ako detektívka, kde sa snažíte vypátrať, čo sa vám to objavilo v mikroskope. 

Aké boli tvoje prvé dni a týždne v práci po tom , čo si sa stala lekárkou? 

Ľudia ma oslovovali pani doktorka a bolo to… divné. Zrazu som nebola neviditeľná a nikomu som nezavadzala, čo bola celkom príjemná zmena. Prvý týždeň mi trvalo vyhodnotenie jednej biopsie neskutočne dlho. Cítila som sa ako magor, ale každé ráno som si dala svoju milovanú kávu a tvárila sa, že viem čo robím. Už je to o niečo lepšie. 

Čo patrí okrem písania blogu k tvojím záľubám?

Môj manžel a môj pes. Neodmietnem ani dobre napísanú knihu v kresle s čajom v ruke. Tam naozaj vypnem z tohto sveta a oddýchnem si. Venujem sa aj svojim sociálnym sieťam na Instagrame alebo Facebooku, kde so mnou môžu aj followeri komunikovať. 

Na svojom konte máš už 2 knižky – okrem spisovateľskej prvotiny z doby, keď si bola ešte malá, Dobrodružstvá psíka Jessiky, ktoré, ako uvádzaš, nikdy nikto nečítal, je to e-Book zápisky jednej medičky. O čom táto knižka je? Podelíš sa s nami o nejakú zaujímavú alebo vtipnú historku z knihy?

Knižka Zápisky jednej medičky zodpovedá názvu –  nájdete tu moje myšlienky, ktoré som nazhromaždila počas štúdia, vtipné výroky, s ktorými sa môžete zabaviť na môj účet, motiváciu či odpovede na najčastejšie pokladané otázky ohľadom medicíny a príjímačok. V knižke je veľa vtipných pasáží a trapasov, odporúčam si ju stiahnuť zadarmo na tvorimsrdcom.com/ebook a prečítať zaujímavé kapitoly. 🙂

Ďakujeme za rozhovor!

Pokiaľ Vás Bára a jej blog zaujal, pozrite sa naň na adrese tvorimsrdcom.com! Sledovať ju môžete aj na Instagrame tu a na Facebooku tu

Nezabudni nás sledovať na