• Terézia Baránková
• 28. July 2026
• Raději v češtině?

Z 2. LF na Mayo Clinic a na chirurgii v New Yorku – rozhovor s Tomášem Markem, MD

Stať sa lekárom nie je nič jednoduché. A čo ešte vtedy, keď sa ako český alebo slovenský medik rozhodnete stať lekárom na druhej strane sveta! O skúškach USMLE, výskume na Mayo Clinic aj o tom, ako prebieha práca na chirurgii v New Yorku (nie len) v čase covidovom, sme vyspovedali úspešného mladého lekára Tomáša Mareka.

Mohla by som ťa poprosiť, aby si sa našim čitateľom krátko predstavil?

Volám sa Tomáš Marek a som pôvodne z Kolína, odkiaľ sme sa neskôr presťahovali do Prahy. Takže som tak napoly z Kolína a napoly z Prahy. A vyštudoval som 2. Lekársku fakultu. Po dokončení štúdia som pracoval dva roky vo výskume na neurochirurgii na Mayo Clinic, teraz som prvý rok rezident na chirurgii v jednej nemocnici v New Yorku a od budúceho akademického roka nastupujem ako radiologický rezident na University of Florida.

Kedy ťa prvýkrát napadlo, že by si sa mohol stať lekárom?

A čo ťa k tomu viedlo? Kedy ma prvýkrát napadlo, že by som sa stal lekárom? No neviem, asi keď som chodil do škôlky a mal som taký ten kufrík s pseudofonendoskopom (smiech). Vždy som sa tak nejako prikláňal k niečomu prírodovednému. Keď som potom bol v štvrtáku na gympli, povedal som si, že skúsim prijímačky na medicínu a na molekulárnu biológiu. A keď som potom nad tým viac premýšľal a zvažoval aj iné možnosti, tak som sa aj tak vždy nakoniec vrátil k medicíne.

Už si spomenul, že si vyštudoval 2. lekársku fakultu v Prahe. Mňa by zaujímalo, prečo si sa rozhodol práve pre túto fakultu?

No, zhruba v čase, keď som končil gympel, sme sa s rodičmi sťahovali do Prahy, a navyše už som v Prahe veľkú časť rodiny mal, takže o iných než pražských fakultách som ani neuvažoval.

A prečo druhú lekársku?

V čase, keď som sa hlásil na medicínu, kolovala taká fáma, že 2. LF je najlepšia. Navyše ju vyštudovali môj strýko s tetou. Hoci ja som sa radšej hlásil na všetky tri. Dostal som sa na 1.LF a na 2.LF. Prijímačky na 3.LF som nakoniec nedokončil, pretože som v tom čase mal už výsledky na tú 1. a 2.LF. Úprimne si ale myslím, že všetky tie tri fakulty sú úplne rovnocenné a že je úplne jedno, kam pôjdete študovať. To isté platí aj o ostatných fakultách v republike.

V akej fáze štúdia si prišiel s nápadom, že by si sa vlastne chcel stať lekárom v Amerike?

Úplne presne si to už nepamätám. Ale mám jedného kamaráta, ktorý mi veľmi pomohol, keď som sa o to všetko začal zaujímať. On v tom čase robil výskum na Mayo Clinic, skladal Stepy (čiastkové časti skúšky USMLE, ktorú v USA potrebujú študenti lekárskych odborov pre vstup do absolventských postgraduálnych programov klinickej medicíny – pozn. autora) a pripravoval sa na kariéru lekára.

Ale celkovo to bol skôr taký kontinuálny proces. Začal som sa o to viac zaujímať a veľmi sa mi zapáčil americký systém vzdelávania. Aj po získaní titulu tá práca v nemocnici funguje trochu ako škola, kedy máš presne daný priebeh a vopred vieš, čo všetko budeš počas prvého roka v klinike robiť. Aké budú tzv. rotations – že napríklad budem mesiac na neurochirurgii, mesiac na gynekológii, tri mesiace na JIPke a tak ďalej. Jednoducho sa mi páčilo, že je to dobre zorganizované.

A tiež mi prišlo fajn, že sú tu dobré podmienky pre prácu vo výskume. Čo ma lákalo, pretože je to príjemné spestrenie, ktoré sa dá pri práci robiť.

Aké kroky ešte v ČR predchádzali tvojmu presunu do USA? Čo musí taký český medik urobiť pre to, aby sa stal lekárom v USA?

Preto, aby si sa mohla hlásiť na rezidenčné miesto, musíš splniť niekoľko podmienok. Najdôležitejšie sú USMLE skúšky a odporúčajúce listy, bez ktorých sa hlásiť nemôžeš. Ďalšie veci, ako sú výskum, stáže na amerických klinikách, dobrovoľníctvo atď. sú tiež dôležité, ale prihláška sa dá podať aj bez toho.

Ja som to všetko začal riešiť niekedy v štvrtáku, v piataku. Najskôr som robil USMLE Step 1, ktorý zodpovedá našim preklinickým odborom, takže zhruba znalostiam prváka až tretiaka. UMSLE Step 2 sa skladá z dvoch častí. Step 2 CK (clinical knowledge), zodpovedá zhruba štvrtáku až šiestaku. Tieto dve časti (Step 1 a Step 2 CK) môžeš robiť v Európe.

Ďalej potom musíš zložiť druhú časť Stepu 2 – Step 2 CS (clinical skills). To je praktická skúška a môžeš ju robiť len v USA. Počas tejto skúšky máš za deň 12 pacientov – hercov. Na každého je 15 minút na anamnézu a vyšetrenie. Potom máš 10 minút na napísanie správy a odporúčania ďalšieho smerovania liečby. Step 2 CS sa hodnotí len ako pass/fail (prešiel/neprešiel). Ale Step 1 a 2 CK sa hodnotia bodovo a tieto body potom udávaš na prihláške, ktorú rozosielaš do programov/nemocníc.

Ďalšia vec sú odporúčajúce listy. Potrebné sú od amerických lekárov a najlepšie, ako ich získať, je ísť na nejaké stáže.

Čo sa týka výskumu, ktorý už som spomínal, ja som ho tu robil v odbore neurochirurgia. Ale bola to celkom náhoda, pretože som sem prišiel so zámerom robiť radiológiu. Avšak k výskumu je tu pomerne jednoduché sa dostať, pretože ti stačí len lekársky titul a nepotrebuješ žiadne ďalšie skúšky.

Je tiež dôležité povedať, že výskum nie je potrebný pre všetky odbory. Čím atraktívnejší odbor chce človek robiť, tým viac je to kompetitívne. Potrebuješ viac bodov a musíš mať v CV nejaké ďalšie aktivity – ako napríklad výskum, publikácie atď. To je prípad hlavne chirurgických odborov, a práve napríklad tiež radiológie. Oproti tomu napríklad interna alebo pediatria, kde je naprieč USA miest veľká kopa, teoreticky stačia len USMLE skúšky a napríklad jedna stáž.

Prvú časť USMLE si teda robil v Európe. V akej časti štúdia to bolo?

Step 1 je asi najlepšie robiť po tretiaku. Ale ja som ho teda robil až na začiatku piataku, pretože som predtým šiel na Erasmus do Španielska. Mal som síce plány, ako sa tam budem pripravovať na skúšky, ale… ako veľmi dobrý je na toto Erasmus v Španielsku?!

Zároveň v čase, kedy som robil Step 1, som si už začal dohadovať výskumnú stáž.

Ďalšie časti som potom robil až v USA, počas prvého roka výskumu na Mayo Clinic.

Ješte je dôležité spomenúť, že prihlášky na rezidentúru sa podávajú v septembri/októbri a výsledky potom záujemcovia vedia na konci marca. Takže ide o to, že sa nevyhneš takmer ročnej pauze medzi školou a nástupom do práce. Dôvodom je, že nemôžeš podať prihlášku bez toho, aby si mal ECFMG certifikáciu, ktorú udeľuje agentúra dohliadajúca na zahraničných absolventov medicíny. A aby ti certifikáciu vydali, tak musíš mať hotové všetky USMLE Stepy a zároveň dokončené štúdium medicíny.

Ďalej si teda pôsobil na Mayo Clinic – to je meno, ktoré rezonuje aj u nás. Mohol by si nám povedať, čo tam bolo tvojou hlavnou náplňou práce?

Pracoval som v tíme doktora Roberta Spinnera, čo je tamojší šéf neurochirurgie. Je to jeden z najlepších a najúprimnejších ľudí, čo som kedy poznal.

Vo svojej práci sa zameriava hlavne na periférne nervy, a preto aj ten výskum, čo sme tam robili, bol zameraný na rôzne patológie periférnych nervov. Napríklad nádory, perineurálne šírenie nádorov a rôzne vzácne choroby, ktoré sa inak na svete veľmi neskúmajú.

Postupom času som začal spolupracovať aj s ďalšími výskumnými skupinami. Pracovali sme napríklad na výskume patofyziológie rozvoja obezity. Konkrétne sme skúmali, aké sú zmeny v prekrvovaní mozgu na základe stavu výživy – pri anorexii, normálnej váhe aj pri obezite a tiež podľa toho, koľko títo pacienti priemerne zjedia kalórií.

Kam tvoje kroky smerovali z Mayo Clinic?

Momentálne mám pred sebou ešte necelý rok chirurgie v New Yorku a následne 4 roky radiológie na University of Florida v Jacksonville.

Táto schéma je povinná u väčšiny špecializovaných odborov, napríklad radiológia, anestéziológia, rehabilitácia, očného a ďalších. Je možné si prvý rok vybrať medzi chirurgiou, internou a tzv. transition year, čo je taký mix oboch. Je to taký ekvivalent tzv. „kmeňa“, ktorý máme v Česku.

Rozhodol si sa pre tieto miesta len kvôli odborom, alebo aj kvôli tým konkrétnym mestám?

Výber miesta sa od výberu odboru dosť odvíja. Napríklad v radiológii je naprieč Spojenými štátmi asi 180 programov/nemocníc, na ktoré sa môžeš hlásiť (pre porovnanie na internu je takých programov/nemocníc okolo päťsto). Ja som sa celkom bál – pretože jednoducho nevieš – a tak som sa hlásil v podstate všade. A je pravidlom, že ťa pozvú na pohovor na zhruba 10-15 % miest, na ktoré sa hlásiš. Pokiaľ máš teda dobrú prihlášku. No a následne chodíš na pohovory. Tento rok je tento proces dosť pozmenený kvôli covidu. Väčšina pohovorov je online. Na jednu stranu veľa ušetríš (nemusíš nikam cestovať), na druhú stranu sa do tej nemocnice nepozrieš. Ťažko teraz predpovedať, ako to bude budúci rok.

Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň na chirurgii v New Yorku?

Pracuješ každý deň zhruba 12 hodín a každý 4. deň máš 24-hodinovú službu. Po službe máš potom deň voľna. Pokiaľ ti služba vyjde na víkend, tak pracuješ cez víkend, inak máš voľno.

A čo sa týka bežného dňa, myslím, že je to dosť podobné ako v Česku. Momentálne som na chirurgickej JIPke. O 6 ráno začínajú rounds, to je taká vizita. Rezident, čo mal v noci službu, s tebou obíde pacientov a odprezentuje ti ich stav a dôležité zmeny. Naša nemocnica je trauma centrom, takže chirurgická JIPka je dosť vyťažená hlavne trauma pacientmi. Je to celkom náročné, ale je to skvelá skúsenosť, pri ktorej sa skoro každý deň naučím niečo nové.

Každý večer okolo šiestej, siedmej, máš tzv. sign out, kedy potom odovzdávaš pacientov nočnému tímu.

Ako zo svojho pohľadu momentálne hodnotíš situáciu v New Yorku ohľadom covidu?

Cez leto to bolo výrazne lepšie, u nás na chirurgii sme mali výnimočne covid pozitívneho pacienta. Na interne ich bolo podstatne viac. V posledných týždňoch sa situácia ale dosť zhoršuje a vyzerá to, že nás čaká celkom náročná zima.

Čo som sa bavil s lekármi z interny, hovorili že okolo marca a apríla to bolo vážne úplne šialené. Z mnohých oddelení sa urobili JIPky, všetci boli len na covid pacientoch a denne umieralo mnoho pacientov. Dvaja lekári počas tej doby dokonca odišli, pretože to jednoducho psychicky nezvládali. Snáď to teraz nebude také hrozné.

Až dokončíš rok chirurgie v New Yorku, budeš smerovať na Floridu na radiológiu.

Prečo si sa rozhodol práve pre tento odbor? Mne sa na radiológii páči, ako sa rozvíja a koľko inovácií sa tu objavuje. Posledných pár rokov sa hovorí hlavne o tzv. umelej inteligencii a ďalších technikách automatického rozpoznávania rôznych patológií. Celkovo to môže radiológom (a nie len im) do budúcna ušetriť veľa času, ktorý potom môžu využiť inde. Je tu tiež kopa príležitostí pre výskum.

Čo ti príde ako najväčší rozdiel medzi českými a americkými lekárskymi fakultami?

Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že sú tu medici oveľa lepšie pripravovaní na prax. Napríklad vykonávanie niektorých menších zákrokov, ako napríklad odber arteriálnej krvi, krvné kultúry a podobne, ktoré sa ja učí až teraz za pochodu, sa tu medici učia už počas tretieho alebo štvrtého ročníka školy. Na druhú stranu si ale myslím, že teoretický základ majú všeobecne vzaté českí medici lepší. Oba systémy majú skrátka svoje pre a proti.

Čo by si chcel našim čitateľom na záver odkázať?

O presune do USA často kolujú reči, že USMLE je veľmi ťažká séria skúšok, ktorá vlastne ani skoro nejde zložiť. Áno, nie sú to jednoduché skúšky, ale jednoduchých nie je ani väčšina skúšok na medicíne všeobecne. Pokiaľ tie skúšky skutočne chceš urobiť, tak to nie je vôbec nereálne. Len je jednoducho potrebné si k tomu sadnúť.

V prípade doplňujúcich otázok môžete Tomáša kontaktovať na emailovej adrese tomas.marek.md@gmail.com

Nezabudni nás sledovať na