Štúdium LF
Prvý ročník medicíny v dištančnej výuke
Prechod na vysokú školu je pre väčšinu ľudí veľkým životným krokom, zložením maturitnej skúšky a prijatím na univerzitu sa uzatvára celá jedna kapitoly žiovota. Pre mnohých to znamená “opustenie hniezda”, vyletenie do nového mesta spoznávať nových ľudí a zažiť skvelé veci. Podobné očakávania som mal aj ja, a nikto ani nerozmýšľal nad tým, že by sme si mali v strede slnečného leta znovu nasadiť rúška a dodržiavať rozostupy. Pred pár rokmi by si len málokto predstavil, že aj študium všeobecného lekárstva sa dá zvládnuť v režime “na diaľku”.
Realizácia výuky v dištančnom režime
Prvých pár dní na začiatku septembra minulého roku bolo ešte študentom umožnené do výuky dochádzať, ale skôr než začal jesenný semester na Masarykovej univerzite, platili už opatrenia, ktoré prítomnosť študentov na výuke zakazovali. Nezostávalo nám tak nič iné, iba sa zmieriť s realitou, že najčastejšie budeme svojich spolužiakov stretávať na online stretnutiach v rôznych konferenčných aplikáciách. Našťastie pre určité obory platila výnimka z opatrení, ktorá umožnila konanie praktických cvičení na vybraných predmetoch. Veľa ľudí si určite dokáže predstaviť, že nejde v dištančnom režime realizovať výuku, ktorá ma študentov pripraviť na výkon povolania, ktoré kladie extrémne požiadavky nielen na teoretické znalosti, ale aj manuálnu zručnosť a komunikačné schopnosti.
Medzi cvičeniami, ktoré sa v prvom ročníku všeobecného lekárstva na Masarykovej univerzite konali prezenčne, patril seminár a cvičenia z anatómie, ďalej cvičenia z prvej pomoci, biofyziky, lekárskej biológie a histológie s embryolológie. Výuka jazykov, v našom prípade angličtiny a latiny sa konala úplne dištančným spôsobom, vrátane záverečných skúšok v druhom semestri. Prednášky museli byť tiež realizované online formou, niektoré boli nahrávané predom, iné sa konali v svoj obvyklý čas a boli prednášané buď živo priamo z auly, alebo ich prednášajúci zdieľal pomocou rovnakých aplikácií, ktoré sa používali na ostatné cvičenia. Mnoho prednášok bolo k dispozícií aj po svojom odvysielaní, čo bol rozhodne prínosný krok, pretože som určite nebol jediný, ktorý mal probém hodiny pozerať do monitoru niekoľko hodin denne a nezaspať.
Motivácia do štúdia
K vysokoškolskému životu neodmysliteľne patrí okrem mnoha dní a večerov presedených nad hromadami učebníc taktiež stretávanie sa so spolužiakmi a rozličné spoločenské akcie. Pochopiteľne, vzhľadom k zákazu stretávania sa viac osôb a k uzavretiu zariadení, ktoré by nejaký priestor na stretávanie sa mohli poskytovať, nemali študenti tohoto prvého ročníka žiadnu príležitosť spoznať svojich spolužiakov alebo aj spolubývajúcich. Nemožnosť stretávať ľudí, s ktorými môžete zdieľať svoje ťažkosti ohľadom študia a každodenného života, viedla bezpochyby k poklesu motivácie naprieč všetkými odbormi. Nie je sa teda čomu diviť, keď počúvame, že by bolo pre niektorých lepšie si prvý ročník zopakovať, nie zo študijných dôvodov, ale skôr pre zažitie toho “správneho štartu” do vysokoškolského života, ktorý snáď bude študentom budúci akademicky rok umožnený.
Ako už je vyššie uvedené, študentom všeobecného lekárstva bolo umožnené účastniť sa výuky na vybraných predmetoch. Kvôli všadeprítomnej nákaze sa samozrejme z času na čas stávalo, že študent nemohol na výuku doraziť kvôli karanténe – vďaka vrúcnosti učiteľov však nikdy nebol problém si zameškané cvičenia nejakým spôsobom nahradiť. Za seba môžem povedať, že vyučujúci, s ktorými som mal tú česť, boli veľmi príjemní, ochotní a patrí im jedno veľké ďakujem za ich neúnavnú prácu, ktorú pre svojich študentov vykonávajú.
Nič nie je nemožné
Je obecne známe, že štúdium medicíny nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. Udalosti posledného roku a pól to žiadnemu z nás neuľahčovali a ešte nás čaká dlhá cesta späť do normálneho života. Pri prechode na vysokú školu som si všimol jednu vec – nikto vám nehovorí čo máte robiť. Je teda iba na vás, ako sa postavíte k vyzve, ktorú predstavuje dištančné štúdium, tak náročnosť odboru, akým je medicína. Za seba môžem povedať, že skrz všetky prekážky a obtiaže, to za to stojí.
Photo credit: Nathan Dumlao