Rozhovor s Barborou Šebeš (nejen) o jejím blogu Tvorím srdcom

MUDr. Barbora Šebeš je čerstvá absolventka Lékařské fakulty MU v Brně, mladá patoložka a zároveň autorka blogu Tvorím srdcom. O její profesi, životě, tématech, která v blogu najdete i o její knize Zápisky jednej medičky, jsme se rozhodli udělat rozhovor, který si zde nyní můžete přečíst. Bára na oplátku udělala rozhovor i s námi, který naleznete na jejím webu tvorimsrdcom.com. Kromě něj zde ale najdete i spoustu jiného zajímavého čtení, a to nejen o medicíně – jak sama autorka popisuje, jedná se převážně o DIY blog.
 Jak a kdy jsi se dostala ke psaní blogu?

V blogovej sfére som sa krútila už nejaký ten piatok a písala články na zákazku. Po čase som sa rozhodla, že nechcem písať iba pre ostatných, chcem písať aj sama pre seba a najmä témy, ktoré sa páčia mne. Myslím, že to bolo v roku 2016, keď som si založila prvý blog s názvom intravitam. Bol prevažne medicko – vedecký. Najväčší úspech mávali moje humorné sarkastické články na tému štúdia medicíny. Rok dozadu som si založila ďalší a aktuálne už môj jediný blog: tvorimsrdcom.com

Jaká témata v něm nejčastěji zpracováváš? A co tě při jeho psaní nejvíce inspiruje?

Tvorimsrdcom je blog orientovaný prevažne na DIY postupy. Nebola by som to však ja, keby som nepridala aj medicínsku tématiku, rozhovory a najnovšie aj pár recenzií. 

Inšpirácia prichádza ku každému, kto má otvorenú myseľ (a zatvorené ústa), a to sa snažím dodržiavať. 

Četl jsem, že původně jsi studovala biomedicínský obor. Co tedy tvou cestu nakonec nasměrovalo k medicíně v Brně?

Sedela som na prednáške z programovania a osvietilo ma, že tu nechcem byť a toto nie je moje správne miesto. Netuším či zasiahla nejaká vyššia sila alebo iba nekonečná únava, ale donútilo ma to podať si prihlášku na medicínu. Podobnú skúsenosť som mala následne na prednáške z anatómie, kde mi ale môj vnútorný schizo – hlas povedal, že toto je to správne miesto. Či bolo alebo nie, zistím asi až na smrteľnej posteli. Som naozaj rada, že som skončila na Masarykovej univerzite v Brne. Časť rodiny mám z Čiech a boli mi vždy veľmi blízke. 

Po studiu jsi se rozhodla pro práci na patologii. Co tě na tomto oboru lákalo nejvíce? A byly i jiné obory, které byly také „ve hře“, nebo jsi byla už delší dobu pro tuto specializaci rozhodnutá?

Počas školy som zistila, že klinické odbory nie sú dobré pre moju povahu a nervy. Nebaví ma to. Zoznam neklinických odborov nie je tak dlhý, ako by sa mi páčilo. Najskôr som niekedy v treťom ročníku premýšľala vážne nad radiologiou. Jedna stáž v lokálnej nemocnici ma ale presvedčila, že by sa mi tam nepáčilo. Už počas strednej som premýšľala nad kriminalistikou a súdnym lekárstvom. Po stáži na súdnom v Brne, ktoré bolo  neskutočne dobré, som si túto možnosť uložila do šuflíka a krátko na to vytiahla. Patológia ma ako predmet moc nebavil, histológia našťastie áno. Hoci sú súdne lekárstvo a patológia odlišné odbory, stále majú dosť spoločného a ja som ešte v šiestom ročníku zvažovala obe možnosti. 

Hlásila som sa aj tam aj tam a rozhodla som sa nechať to na osud. Osud zahlásil patológia a ja som rada, že to tak spravil. Rodina sa bála, že si budem nosiť prácu domov a rada vtipkovala o mŕtvych rukách v mrazničke, ale zvykli si. Väčšina práce je aj tak za mikroskopom v kancelárii s nosom zaborených v knihách, lebo ako hovorí moja šéfka: v patológii a v USA je všetko možné a s mojím šťastím to platí dvojnásobne. Patológia je občas naozaj ako detektívka, kde sa snažíte vypátrať, čo sa vám to objavilo v mikroskope. 

Jaké byly tvé první dny a týdny v práci po tom, co jsi se stala lékařkou?

Ľudia ma oslovovali pani doktorka a bolo to… divné. Zrazu som nebola neviditeľná a nikomu som nezavadzala, čo bola celkom príjemná zmena. Prvý týždeň mi trvalo vyhodnotenie jednej biopsie neskutočne dlho. Cítila som sa ako magor, ale každé ráno som si dala svoju milovanú kávu a tvárila sa, že viem čo robím. Už je to o niečo lepšie. 

Co patří kromě psaní blogu k tvým zálibám?

Môj manžel a môj pes. Neodmietnem ani dobre napísanú knihu v kresle s čajom v ruke. Tam naozaj vypnem z tohto sveta a oddýchnem si. Venujem sa aj svojim sociálnym sieťam na Instagrame alebo Facebooku, kde so mnou môžu aj followeri komunikovať. 

Na svém kontě máš již 2 knížky – kromě spisovatelské prvotiny z doby, kdy jsi byla ještě malá, Dobrodružstvá psíka Jessiky, které, jak uvádíš, nikdy nikdo nečetl, je to e-book Zápisky jednej medičky. O čem tato knížka je? Podělíš se s námi o nějakou zajímavou nebo vtipnou pasáž či historku z knihy?

Knižka Zápisky jednej medičky zodpovedá názvu –  nájdete tu moje myšlienky, ktoré som nazhromaždila počas štúdia, vtipné výroky, s ktorými sa môžete zabaviť na môj účet, motiváciu či odpovede na najčastejšie pokladané otázky ohľadom medicíny a príjímačok. V knižke je veľa vtipných pasáží a trapasov, odporúčam si ju stiahnuť zadarmo na tvorimsrdcom.com/ebook a prečítať zaujímavé kapitoly. 🙂

 

Děkujeme za rozhovor!

Pokud Vás Bára a její blog zaujal, podívejte se na něj na adrese tvorimsrdcom.com! Sledovat jej můžete i na Instagramu zde a na Facebooku zde.