.jpg.aspx)
O nasadení zdravotníkov, hrdinov našich dní, v prvých líniách nemocníc, na pohotovostných linkách, v odberových stanoch a podobne sa už napísalo veľa. Pomoc je však potrebná aj na miestach, kde sa nezdá byť taká akútna – a predsa na miestach, ktoré by mohli byť a ešte môžu byť pandémiou najviac postihnuté. Hovoríme o domovoch pre seniorov, kde je strach z choroby pravdepodobne najvážnejší a kde môže mať psychické utrpenie z náhleho prerušenia kontaktu s blízkymi najväčší dopad. A práve tu Gabriela, študentka 3. rok štúdia medicíny v Brne, napriek blížiacim sa skúškam z obávanej „patoly“ a „patfyzu“, pomôcť. Naša lektorka Katarína v nasledujúcom článku píše nielen o tom, ako vyzerá bežný „pracovný deň“ v domove seniorov a ako sa jej darí skĺbiť dobrovoľníctvo so školou.
Šiesty semester štúdia budúcich lekárov sa už tradične nesie v znamení strategických výpočtov, či je lepšie absolvovať prvú skúšku z patológie alebo patofyziológie, a ak áno, či začiatkom júna alebo koncom mája, aká fáza mesiaca bude v deň skúšky najšťastnejšia, a tiež otázok, koľko nocí ešte študenti prespia, odkedy sa klikne na termín skúšky. Mimochodom, tradične okolo desiatej.
S príchodom pandémie COVID-19 do Českej republiky 14.3. dvere vysokých škôl boli zatvorené a výučba nielen tretiakov sa presunula z pitevní a laboratórií do internátov alebo bývalých detských izieb. Práve vďaka rozsiahlej teoretickej povahe predmetov tretieho ročníka sa pre mnohých študentov stala záchranou. Konečne si urobia plán prípravy na skúšky! Okrem rozsiahlych teoretických predmetov sa však študenti v treťom ročníku zvyčajne stretnú so svojimi prvými pacientmi na hodine propedeutiky, kde je ich úlohou naučiť sa okrem základných vyšetrovacích postupov to najdôležitejšie – komunikovať s pacientom.
Podľa študentky Gabriely bola takáto skúsenosť taká dôležitá, že sa hneď po vyhlásení núdzového stavu rozhodla dobrovoľne zapojiť a spolu s mnohými študentmi medicíny a nelekárskych odborov pomáhať pri spoločnom riešení zložitej epidemiologickej situácie. „O tom, že hľadajú pomoc, som sa dozvedela v skupine COVID Volunteers na Facebooku, v ktorej som približne od polovice marca. Skupina združovala študentov Lekárskej fakulty MU, ktorí boli ochotní pomáhať v rôznych zdravotníckych zariadeniach,“ hovorí študentka. Snaha o pomoc zdravotníckym, ako aj sociálnym zariadeniam pre starších ľudí sa začala takmer súčasne s vývojom situácie z iniciatívy samotných študentov a vo svojich začiatkoch bola organizovaná samostatne prostredníctvom sociálnych sietí. Neskôr sa aj vďaka dobrovoľným organizátorom z tohto úsilia stala centralizovaná, vysoko organizovaná štruktúra, ktorá účinne pomáhala zvládať často napätú personálnu situáciu na mnohých oddeleniach.
Hoci sa z pohľadu širokej verejnosti môže zdať, že pomoc študentom na pozíciách mladších sestier nie je taká vzrušujúca a hrdinská ako práca s infikovanými pacientmi v zberných stanoch, opak je pravdou: „Neviem, či je to priamo nevyhnutné, určite by sa tu zaobišli aj bezo mňa, ale sama vidím, aká je to náročná práca a že moja pomoc veľmi pomáha najmä sestrám. Často mi po bohoslužbe ďakujú a hovoria, že keby som tu nebol, neboli by celý deň pomalí. Veľa ich kolegov je chorých alebo na dovolenke, takže je ťažké to teraz zvládnuť a často ich nie je dosť,“ vysvetľuje Gabriela a na otázku, ako často potrebujú pomoc v domácnosti, odpovedá: „Zvyčajne sa s hlavnou sestrou dohodneme na dvoch alebo troch službách týždenne. Rozhodujem sa na základe toho, ako sa mi darí učiť.“
Nevyhnutnosť priebežnej prípravy na náročné skúšky, ktoré čakajú tretiakov na konci polroka, nezanikla ani s prerušením kontaktného vyučovania. Predĺžením skúškového obdobia na letné mesiace sa Masarykova univerzita snažila vyjsť v ústrety študentom aj skúšajúcim, ale pochopiteľne bez zníženia požiadaviek na absolvovanie skúšok. „Keďže si sama vyberám zmeny podľa svojich schopností, môžem robiť to isté alebo možno ešte lepšie, ako keby som chodila do školy,“ hovorí Gabriela. „Závisí to aj od priebehu dňa v domácnosti a množstva voľného času, ktorý sa dá nájsť počas 12-hodinovej zmeny.“
A ako vyzerá bežná zmena? „Začínam ráno o 6:30. Keď prídem do práce, zmeriame si navzájom teplotu a potom sa každý venuje svojej práci. Spolu so zdravotnou sestrou chodíme rozdávať lieky a merať teplotu všetkým klientom, ktorých je takmer 80. Niektoré sú samostatné a lieky prehltnú samé, iné musíme rozdrviť. Potom sú tu rôzne obväzy na defekty, každý deň je iný. Zvyčajne je to okolo šiestich a väčšinou ide o defekty holennej kosti alebo preležaniny. Po obväzoch je zvyčajne čas na poludňajšie lieky, ktoré rozdávame o 11. hodine. Potom mám čas na obed. Popoludní je režim veľmi závislý od počasia; ak je pekne, ideme s klientmi von do záhrady. V niektorých dňoch sa preventívne meria a váži aj tlak. Zvyšok času môžem študovať. O piatej hodine je čas na večerné podávanie liekov a večerné meranie teploty. Ak mám čas, pomáham opatrovateľom s kŕmením klientov, ktorí sa sami nenajedia. O šiestej príde nočná sestra, ktorej dodáme informácie o dni a o pol siedmej idem domov,“ opisuje študentka svoj dlhý deň. Rozhodnutie stať sa dobrovoľníčkou však neurobila sama: „Poznám asi troch ľudí z môjho okruhu (20), ale nie som si istá, kde presne pomáhajú. Ale jeden z mojich spolužiakov so mnou pracuje v domácnosti.“
Práca v domove sociálnych služieb priniesla aj nové skúsenosti, na ktoré by si bežný tretiak musel počkať do posledného ročníka. „Určite som sa zlepšila v preväzovaní rán a naučila som sa veľa o materiáloch, ktoré sú na to potrebné. Toto prostredie mi tiež pomohlo naučiť sa lepšie komunikovať so staršími ľuďmi a byť trpezlivejší. Beriem to ako veľký prínos,“ hovorí a na otázku, ako vnímajú jej prítomnosť samotní klienti, odpovedá: „Pre väčšinu z nich som ako nová sestra a zvykli si na mňa.“ Súčasné epidemiologické opatrenia na ochranu klientov domovov sociálnych služieb pred nákazou COVID-19 znamenajú pre klientov výraznú stratu kontaktu s vonkajším svetom, takže ich prítomnosť môže nahradiť návštevu rodiny a vnúčat. Gabriela nám pripomína, že je potrebné starať sa nielen o fyzické zdravie starších ľudí, ale aj o ich duševný stav. Úplná izolácia od medziľudských kontaktov môže pre mnohých z nich znamenať výrazné zhoršenie kognitívnych schopností a tiež nálady, na ktorú sú starší ľudia obzvlášť citliví. Pre mnohých by sa toto zhoršenie mohlo stať nezvratným, a preto sa snažia využiť svoju prítomnosť v domácnosti na komunikáciu so staršími ľuďmi, hoci pre mnohých je táto komunikácia vzhľadom na ich fyzický a psychický stav pre obe strany náročná.
Vzhľadom na súčasný vývoj možno očakávať postupný návrat do starých koľají aj v oblasti štúdia. Pre mnohých študentov sa so začiatkom skúškového obdobia možnosti pomoci zužujú, ale Gabriela urobila možno prekvapivé rozhodnutie: „Je mi ľúto, že sa tento semester takto odohral a že nemôžeme chodiť do školy, najmä na semináre, ktoré mi chýbajú. Na druhej strane ma táto práca baví a mám ju rád. Pôvodne som tu mal pracovať do začiatku skúškového obdobia, do polovice mája. Ale táto práca sa mi veľmi páči a chcela som v nej pokračovať, preto som súhlasila, že tu budem pokračovať aj počas prázdnin.“
Zdroj obrázku: Domov pre seniorov Vychodilova (www.vyc.brnods.cz)
