Každý rok sa na našej planéte spotrebuje viac ako 100 000 ton kofeínu, čo pri približne 150 mg kofeínu na šálku kávy svedčí o tom, že kofeín je stimulant, ktorý si ako ľudská rasa skutočne doprajeme. Ale čo vlastne robí v našom tele, že ho máme tak radi?
Počas bdelosti náš mozog spotrebúva energiu vo forme ATP, pričom sa uvoľňuje metabolit adenozín. Počas dňa bude vonku sa hromadí a viaže na svoje špecifické receptory. Po naviazaní potom aktivuje kaskádu biochemických reakcií, ktoré vedú k spomaleniu uvoľňovania neurotransmiterov, a tým k inhibícii prenosu nervových signálov. To spôsobuje pocity ospalosti, spavosti a spôsobuje zaspávanie.
Ak sa však telu podá kofeín, ktorý je štrukturálnym analógom adenozínu, obsadí adenozínové receptory a k inhibícii nervových signálov nedochádza. Výsledkom je zrýchlenie nervového prenosu a pocit bdelosti.
Keď však telo zaťažujeme kofeínom príliš často a vo veľkých množstvách, nervové bunky sa začnú brániť tým, že na svojom povrchu vystavia viac adenozínových receptorov. Obvyklá dávka kofeínu preto už nestačí na potlačenie adenozínového účinku (kofeín sa nedostane na všetky receptory) a po káve sa stále cítime unavení. To nás často núti zvýšiť dávku.
Ak sa rozhodneme úplne prestať konzumovať kofeín, môžeme dokonca pociťovať nepríjemné abstinenčné príznaky. Patria k nim bolesti hlavy, únava a zhoršenie nálady až depresia. K návratu k normálu však dochádza v priebehu niekoľkých dní prostredníctvom zníženia regulácie receptorov.
Okrem vplyvu na mozgovú činnosť môže kofeín ovplyvňovať aj odbúravanie tukov, náladu prostredníctvom interakcie s dopamínovými receptormi alebo zvyšovať uvoľňovanie adrenalínu.
Hoci je kofeín dobrým sluhom, podobne ako mnohé iné látky je zlým pánom. Preto by sme si mali dávať pozor nielen na to, koľko, ale aj kedy ho konzumujeme. Vo veľkých dávkach vyvoláva pocity podráždenia, nepokoja, rozruchu, stresu a najmä nespavosti. Preto je lepšie vynechať kávu aspoň niekoľko hodín pred zaspávaním.
Koľko šálok kávy denne vypijete?