Štvrtý ročník strednej školy je pre budúceho študenta medicíny necelý rok plný príprav a zdanlivo nekonečného učenia a cvičenia, ktoré vyvrcholia maturitou a prijímacími skúškami na vysnívanú univerzitu nás všetkých bláznov, ktorí na ňu chceme ísť – na lekársku fakultu. Pamätám si, že ma to slovo neustále desilo a privádzalo ma do rôznych viac-menej reálnych nočných môr, ale zároveň som ho považoval za školu, ktorú vyštudujem a budem robiť prácu, ktorá (teraz sa ospravedlňujem za známe klišé) ma baví a má pre mňa zmysel.
Mnohí ma varovali, že tým, že som sa rozhodol pre najdlhšie bakalárske štúdium, jedno z najťažších, po absolvovaní tých štyroch vysnívaných písmen MUDr. ale v skutočnosti to ešte nebudem môcť robiť naplno, môj spoločenský život a akýkoľvek iný život okrem školského sa skončí.
Ale nezúfajte a nedajte na skepsu týchto pochybovačov.
Začnime však od začiatku. Pre väčšinu z vás, ktorí čítate tento článok, sú prijímacie skúšky a proces podávania prihlášok na vysokú školu pravdepodobne skôr neznámou z ďalekej budúcnosti. Aj ja som to zažil. Na túto maturantku, ktorá sa, chudera, rozhodla študovať medicínu, sa od septembra valí toľko vody, že by sa za to nemuseli hanbiť ani Niagarské vodopády. Škola sa už pomaly blíži k maturite a vy máte pravdepodobne pocit, že vám nič iné nezostáva. A potom sú tu prijímacie skúšky…
Ako teda všetko zvládnuť? Samozrejme, všetko veľmi závisí od školy, ktorú študujete. S odstupom času som vďačný, že stredná škola, ktorú som navštevoval, začala hneď od začiatku septembra do našich seminárov z biológie, chémie a fyziky pchať informácie a skúšky tiež netrvali dlho. Pravdepodobne za to budete svojich učiteľov nenávidieť, ale v nasledujúcich mesiacoch to oceníte ako dobrý začiatok vášho učenia. A ak nie ste nútení učiť sa v škole, v prípravnom kurze alebo na doučovaní, skúste si sami zostaviť plán, čo sa budete učiť, kedy a ako dlho. Som si istý, že to pomôže.
Rozhodne však netvrdím, že sa na prijímacie skúšky musíte pripravovať od septembra. Každému to môže vyhovovať inak, ale moja rada je začať skoro, ale nepreháňať to hneď od začiatku. Naučiť sa v novembri naspamäť periodickú sústavu prvkov je určite zbožná a záslužná činnosť, ale je isté, že o mesiac už nebudete vedieť, že ste sa niečo také naučili. V priebehu roka sa s mnohými z týchto neučiteľných vecí a faktov budete stretávať pomerne často, takže uvidíte, že v čase, keď budete maturovať na strednej škole, už možno budete poznať väčšinu z 20 pôvodne neučiteľných vzorcov biogénnych aminokyselín a naučíte sa len detaily.
Počas celého roka si nezabudnite priebežne vypracovávať modelové testové otázky, učiť sa na maturitu, pretože ak maturujete z niektorej dvojice z trojice zdravotníckych predmetov, štúdiom na maturitu sa vlastne pripravujete na prijímacie skúšky.
Za nepredstaviteľne dlhý čas príde maturita, vy (verte mi, naozaj) všetci zmaturujete, riadne ju oslávite a potom budú asi dva týždne voľna. Tieto dva týždne sú podľa názoru mnohých (vrátane mňa) najdôležitejším obdobím, počas ktorého sa rozhodujete, či nastúpite alebo nie. Ale nebude to také jednoduché. Väčšina vašich spolužiakov a kamarátov bude prežívať chvíle postgraduálnej eufórie spojenej s nekontrolovaným užívaním návykových látok, niektorí z nich už budú na dovolenke niekde na druhom konci sveta.
Ale vy si poviete – dva týždne nie sú až tak veľa, predsa nevyhodím mesiace príprav do koša. Takže za tých štrnásť dní sa naučíte to, čo vám stredná škola nedala, zopakujete si, či naozaj poznáte periodickú sústavu prvkov, všetkých 20 aminokyselín a všetko ostatné. A ak si na niečo nemôžete spomenúť, čo? Buď sa do testu nedostane, alebo stratíte bod. Alebo dve. To vám nezničí sen o medicíne. Potom si len zbaľte občerstvenie a nápoje, predpísaný Centropen 0,5 mm a choďte ho napísať.
Verím, že o niekoľko dní neskôr si väčšina z vás prečíta v elektronickej prihláške vytúžené slovo „Prijatý“. Budete mať 3 mesiace krásneho voľna.
A potom šesť rokov štúdia medicíny. Hrozné a krásne, ale 6 rokov, ktoré z vás urobia človeka, ktorý môže zachraňovať životy iných. Oceníte to na sebe, ale aj na ostatných.
Takže hádam preto to my všetci masochisti robíme.
Autor Filip Dvořák, študent 1. ročník LF UP Olomouc
