• Terézia Baránková
• 29. July 2026
• Raději v češtině?

Marhaba alebo ako sa žije v Libanone

Ako som spomínala v článku Zahraničné stáže na LF MU, počas môjho štúdia som sa prostredníctvom organizácie IFMSA zúčastnila stáže v Libanone. A bol to jeden z najlepších zážitkov v mojom živote. Nie preto, že by som denne párty-ovala alebo si užívala more, ale preto, že som mala možnosť skutočne prežiť túto krajinu. V rámci týchto stáží strávite v danom štáte štyri týždne, čo sa môže zdať veľa; predsa len, v rámci štúdia medicíny je to celkom časová investícia. Strávite tu nejaký čas, počas ktorého navštevujete nemocnicu, kde vidíte nie len ako funguje zdravotníctvo a v akých podmienkach pracujú lekári, ale aj s čím prichádzajú pacienti. Tým máte jedinečnú možnosť dostať sa pod pokrievku toho, čo by ste inak videli ako obyčajní turisti.

Aký je Libanon

Práve Libanon som si pre svoju stáž zvolila, pretože som chcela spoznať arabský svet a islam. Navyše je v Libanone tiež pomerne veľa kresťanov (až 40 % obyvateľov sa hlási ku kresťanstvu), a bolo pre mňa veľmi zaujímavé vidieť pokojné spolužitie týchto dvoch rôznych náboženstiev.

Libanon je najliberálnejší zo krajín Blízkeho východu. Jednou z mnohých výhod tohto faktu je aj to, že po ženách nikto nepožaduje, aby nosili hidžáb. Ten tu nosia skutočne len ženy, ktoré sa tak samy rozhodnú – teda zďaleka nie všetky moslimky. Stretla som osobne dievča, ktoré bolo hlboko veriaca moslimka, ale hovorila, že k hidžábu zatiaľ osobne nedospela, možno ho niekedy bude nosiť, možno nie. Napríklad naša skupina bývala v arabskej štvrti libanonského hlavného mesta Bejrútu – tu bolo však vhodné nosiť aspoň dlhšie rukávy a sukne. Ako blondína som si tu naozaj užila, ale nikto si ku mne našťastie nič nedovoľoval – pripadala som si skôr ako kuriozita. Keď som povedala, že sa volám Hana, všetci vždy odpovedali s údivom a pýchou: „To je ale arabské meno, však?“

Vo všetkých krajinách, v ktorých IFMSA pôsobí, je pre dorozumievanie cudzincov hlavným jazykom angličtina. Tú by mali ovládať lekári, aby vám všetko mohli vysvetliť. V Libanone ale väčšinou vedia po anglicky dobre aj bežní ľudia – napriek tomu je určite výhodou, ak sa počas pobytu naučíte niekoľko základných slov z miestneho jazyka, ktorým je arabčina.

Libanon je pre bežného Stredoeurópana už celkom exotická krajina. Sú tu ťavy, úžasné staroveké pamiatky, posvätné miesta a krásna príroda (tú však špatí množstvo všadeprítomných odpadkov). Hlavné mesto Bejrút je zaujímavé svojimi dvoma úplne odlišnými stránkami. Na jednej strane sú to arabské štvrte, kde žijú prevažne chudobní ľudia, po uliciach chodia túlavé mačky, váľajú sa tu rôzne káble a neporiadok; na skútri si to napríklad fičí celá štvorčlenná rodina, ktorá má ešte medzi sebou malé batoľa. Stále tu trúbia taxíky a hučí rušná doprava. Naopak v bohatej americkej štvrti je celkom čisto a pokojnejšie, je tu aj prístup k moru a celkovo skôr západný ráz spoločnosti.

O zdravotníctve a spoločnosti v Libanone

V nemocnici vždy mnoho zistíte nie len o systéme zdravotníctva, ale aj o spoločnosti ako celku. Napríklad práve v Libanone je pre „normálneho“ pracujúceho človeka z finančných dôvodov nemožné, aby mal plné zdravotné poistenie. Preto keď strávi v nemocnici týždeň, musí doplácať niekoľko stoviek dolárov zo svojho vrecka. Nehovoriac o ľuďoch, ktorí sú chudobní, nemajú žiadne poistenie a ani žiadne peniaze. Najmä v arabskej štvrti teda riešia lekári veľké dilemy, či urobiť hoci aj akútnemu pacientovi, s podozrením na cievnu mozgovú príhodu, potrebnú CT snímku hlavy, alebo nie. To je veľmi smutné.

Lekári sú tu vzdelávaní v americkom duchu a riadia sa aj americkými guidelines. Pri svojej stáži na hematoonkológii som si všimla napríklad to, že o závažnej diagnóze hovoria iba rodine, samotnému pacientovi však nie. Zatiaľ tu teda panuje model oznamovania závažných správ, ako bolo zvykom u nás za čias komunizmu – pacientovi radšej nič nehovoríme, „hlavne aby mu to neublížilo“. Tunajší lekári sú si vedomí, že takéto konanie je svojím spôsobom non lege artis (proti zmyslu správneho konania lekára, pozn. red.), ale musia rešpektovať nastavenie súčasnej libanonskej spoločnosti.

Jeden z hlavných dôvodov, prečo som do Libanonu išla, bol spoznať islam. A skutočne! Spoznala som tu dievča menom Raghad, vyznávačku islamu, s ktorou sme viedli diskusie práve o náboženstve. Ja som jej rozprávala o úlohe Ježiša v kresťanstve, pri čom som narazila na isté kultúrne bariéry medzi našimi dvoma svetmi – moja nová kamarátka príliš nerozumela zmyslu kresťanstva, pýtala sa napríklad, prečo by mal mať Boh syna: inými slovami, celkom som sa pri snahe predstaviť jej niečo z našej európskej kultúry zapotila. Ona mi potom rozprávala o prorokovi Mohamedovi, ktorý priniesol ľudu zásady, ako sa správať k sebe navzájom. Nesnažili sme sa navzájom nijako presviedčať, pretože sme vedeli, že naša osobná viera v Boha je vlastne takmer rovnaká. Na konci stáže sme sa za seba navzájom pomodlili a stále na seba myslíme.

Vďaka Raghad som navštívila moslimské modlitby a videla napríklad aj oslavu miestneho Sviatku obety, ktorú si vlastne pri návšteve ani nejde nevšimnúť – v uliciach zabíjajú dobytky, o ktoré sa potom delia so svojou rodinou, priateľmi aj chudobnými.

Skrátka to bol úplne iný svet. Podstata však zostávala: všetci sme ľudia. A naše želania a potreby sú vlastne všade rovnaké.

Po všetkých týchto zážitkoch zahraničné stáže nemôžem než vrelo odporučiť. Myslím, že každá krajina (či už európska, alebo mimoeurópska) je iná, ale zároveň aj niečím trošku podobná tej našej.

Hanka je lektorkou chémie v Bmedicu a zároveň študentkou Všeobecného lekárstva na LF MU. Klinickej stáže v blízkovýchodnom štáte Libanon sa zúčastnila vďaka organizácií IFMSA v lete mezi 3. a 4. ročníkom. Pokiaľ vás téma zahraničných študijných pobytov a stáží zaujíma viac, môžete si prečítať aj další Hankin článok, ktorý nájdete pod odkazom tu: Blog Bmedic – Zahraničné stáže na LF MUNI.

O svojom polročnom pobyte Erasmus v Nemecku zase nedávno napísal náš lektor Tom. Jeho zážitky z cesty, z výuky a praxí si môžete prečítať tu: Erasmus na lekárskej fakulte: na semester medikom v Nemecku.

Nezabudni nás sledovať na