Aké sú tieto časy zvláštne! Nikdy predtým sme nič podobné nevideli. Na hodinách epidemiológie sa učíme o rôznych svetových, často len lokálnych epidémiách a zrazu toto… Pandémia, tu a teraz.
Ako sa správať? Okrem šírenia overených informácií, vzdelávania rodiny a verejnosti a snahy šíriť pokoj v duši si pravdepodobne každý lekár položí otázku: Ako konkrétne môžem v tejto situácii pomôcť?
Tí z nás, ktorí chodia do piatej a šiestej triedy, majú pracovný poriadok. Nemocnice, Regionálna hygienická stanica, linka 112, domovy dôchodcov. Všetko trvá dosť dlho a kým príde pracovná objednávka, pracujem na 112 už 10 dní. Niekoľko dní po zavedení linky 1212 štátom už nemusíme volať na číslo 112. Rozhodujem sa, čo ďalej. Ďalšiu pracovnú objednávku už pravdepodobne nedostanem, takže si chcem hľadať niečo iné na vlastnú päsť.
Zaujímalo by ma, kde ma môžu potrebovať. Snažím sa kontaktovať niekoľko nemocníc a zdravotníckych a sociálnych zariadení. A – našla sa práca! Nastupujem do zdravotníckeho a sociálneho zariadenia v Brne-Rečkoviciach ako zdravotná sestra. Tým, že tu pracujem, odbremeňujem ostatné sestry, ktoré sú často preťažené a potrebujú tráviť čas so svojimi rodinami doma.
Do práce je to len pár minút chôdze. Preto si vždy ráno a večer doprajem príjemnú prechádzku. O 6:15 je odovzdanie služby a potom je naozaj rušno: ranná hygiena, raňajky, kúpanie, ďalšia hygiena a obed, hygiena, desiata, večera a zber moču pre katetrizovaných pacientov. Patrí sem kontrola rovnováhy pacientov, pripomínanie pitia, utieranie stolov, stielanie postelí, kŕmenie pacientov, ktorí sa sami neobslúžia. Je to veľmi náročný deň, úprimne sa potím. Napriek tomu sa snažím do každej činnosti, do každého stretnutia s pacientom vložiť kus seba, vrátane svojej duše. Preto sa snažím s pacientom naozaj „stretnúť“ a chvíľu s ním byť. Zastavte sa na chvíľu v jeho životnej situácii, tu a teraz, so všetkými pocitmi, ktoré prežíva, so všetkými problémami, ktorým čelí, a so všetkými radosťami, ktoré prežíva.
Uvedomujem si tiež, že pre pacientov sme jedinými skutočnými sprostredkovateľmi „sveta tam vonku“. Informujeme pacientov o tom, čo sa deje, stretávame sa s ich obavami a spoločne sa o všetko delíme.
Táto práca má pre mňa obrovský zmysel. Vždy, keď stretnem človeka, môžem trochu ovplyvniť jeho život a zároveň sa ním nechať ovplyvniť. Snažíme sa, aby táto časť ich života bola čo najpríjemnejšia a najprínosnejšia. Poskytnúť všetkým primeranú stravu, osobnú hygienu a čisté, príjemné prostredie. Okrem tejto útechy sa snažíme priniesť radosť do ich duší. Každý deň s dojatím sledujem, keď pacienti spoločne cvičia alebo sa popoludní stretávajú pri káve a hre „Človeče, nehnevaj sa“ (koľkokrát by som sa s nimi hrala!). Oni nám na oplátku venujú dobré, vďačné slovo a úsmev, poďakovanie. Tým sa vzťah stáva úplným, je vzájomný.
A to všetko ma veľmi teší. Slávnostné stolovanie „dedkov a babičiek“ pri obede, možnosť nahradiť dámske kaderníctvo umývaním a fénovaním vlasov, možnosť pacientov rozprávať sa so svojimi rodinami cez Skype, ale aj vážne a úprimné rozprávanie ľudí, ktorí sa boja budúcnosti, ktorí bilancujú svoj život a pozývajú nás do tohto vhľadu…
Okrem ošetrovateľstva je na týchto miestach možné vyskúšať si aj prácu zdravotnej sestry alebo lekára. Niekoľkokrát som napríklad zaviedol periférnu kanylu alebo močový katéter. ?
Ďakujem Bohu za možnosť pracovať tu a ďakujem všetkým medikom, ktorí sa rovnako ako ja rozhodli pomáhať! ?
