MUDr. Barbora Šebešová je čerstvá absolventka Lekárskej fakulty MU v Brne, mladá patologička a autorka blogu Tvorím srdcom. Rozhodli sme sa s ňou urobiť rozhovor o jej profesii, živote, témach, ktoré nájdete na jej blogu, a o jej knihe Notes of a Honey, ktorú si teraz môžete prečítať tu. Bára nám na oplátku poskytla rozhovor, ktorý nájdete na jej webovej stránke tvorimsrdcom.com. Okrem toho tu však nájdete aj veľa ďalšieho zaujímavého čítania, a to nielen o medicíne – ako sama autorka opisuje, ide najmä o blog DIY.Ako a kedy ste sa dostali k blogovaniu?
Už nejaký čas sa pohybujem v blogosfére a píšem články na objednávku. Po čase som sa rozhodol, že nechcem písať len pre iných, chcem písať pre seba a najmä o témach, ktoré mám rád. Myslím, že to bolo v roku 2016, keď som založila svoj prvý blog s názvom intravitam. Išlo najmä o medicínsko-vedecké poznatky. Najväčší úspech mali moje humorné, sarkastické články na tému štúdia medicíny. Pred rokom som si založil ďalší a v súčasnosti jediný blog:
tvorimsrdcom.com
.
Na akých témach v ňom najčastejšie pracujete? A čo vás pri písaní najviac inšpiruje?
Tvorimsrdcom je blog zameraný najmä na postupy DIY. Nebol by som to však ja, keby som nepridal aj lekárske témy, rozhovory a najnovšie aj niekoľko recenzií.
Inšpirácia prichádza ku každému, kto má otvorenú myseľ (a zatvorené ústa), a to sa snažím dodržiavať.
Dočítala som sa, že ste pôvodne študovali biomedicínu. Čo vás nakoniec priviedlo k medicíne v Brne?
Sedel som na hodine programovania a došlo mi, že tu nechcem byť a že to nie je moje miesto. Netuším, či zasiahla nejaká vyššia moc alebo len nekonečná únava, ale prinútilo ma to podať si prihlášku na medicínu. Následne som mal podobnú skúsenosť na prednáške z anatómie, ale môj vnútorný schizo hlas mi hovoril, že toto je to správne miesto. Hádam sa to dozviem až na smrteľnej posteli. Som veľmi rád, že som sa dostal na Masarykovu univerzitu v Brne. Časť mojej rodiny pochádza z Českej republiky a vždy mi bola veľmi blízka.
Po skončení štúdia ste sa rozhodli pracovať na patológii. Čo vás na tejto oblasti najviac zaujalo? A boli v hre aj iné oblasti, alebo ste sa už dávnejšie rozhodli pre túto špecializáciu?
Počas školy som zistil, že klinické odbory nie sú dobré pre moju povahu a nervy. Nepáči sa mi to. Zoznam neklinických odborov nie je taký dlhý, ako by som si želal. O rádiológii som prvýkrát vážne uvažoval niekedy v treťom ročníku. Ale jedna stáž v miestnej nemocnici ma presvedčila, že by sa mi tam nepáčilo. Už počas strednej školy som premýšľal o kriminalistike a súdnom lekárstve. Po stáži na súdnom lekárstve v Brne, ktorá bola neuveriteľne dobrá, som si túto príležitosť odložil do šuplíka a krátko nato som ju vytiahol. Patológia ako predmet ma nebavila, ale histológia našťastie áno. Aj keď sú súdne lekárstvo a patológia odlišné odbory, majú toho dosť spoločného a v šiestom ročníku som zvažoval obe možnosti.
Prihlásil som sa tam a tam a rozhodol som sa, že to nechám na osud. Osud rozhodol o patológii a ja som rád, že sa tak stalo. Moja rodina sa obávala, že nosím prácu domov, a rada žartovala o mŕtvych rukách v mrazničke, ale zvykli si. Väčšina práce je aj tak za mikroskopom v kancelárii s nosom zaboreným v knihách, pretože ako hovorí môj šéf: v patológii a v USA je možné všetko, a pri mojom šťastí to platí dvojnásobne. Patológia je niekedy naozaj ako detektívka, v ktorej sa snažíte vypátrať, čo máte v mikroskope.
Aké boli vaše prvé dni a týždne v práci po tom, čo ste sa stali lekárom?
Ľudia ma volali pani doktorka a bolo to… zvláštne. Zrazu som nebola neviditeľná a nikomu som neprekážala, čo bola celkom príjemná zmena. Prvý týždeň mi trvalo neuveriteľne dlho, kým som vyhodnotila jednu biopsiu. Cítila som sa ako čudák, ale každé ráno som si dala svoju milovanú kávu a tvárila som sa, že viem, čo robím. Teraz je to o niečo lepšie.
Aké sú vaše koníčky okrem blogovania?
Môj manžel a môj pes. Neodmietnem dobre napísanú knihu v kresle s čajom v ruke. Tam sa naozaj vypnem z tohto sveta a relaxujem. Venujem sa aj svojim sociálnym sieťam na
Instagram
alebo
Facebook
kde môžu nasledovníci so mnou komunikovať.
Okrem svojho prvého románu z čias, keď ste boli spisovateľom, máte na konte už dve knihy ešte malá, Dobrodružstvá psa Jessiky, ktorú, ako hovoríš, nikto nikdy nečítal, je to e-kniha, Zápisky medu. O čom je táto kniha? Môžete sa s nami podeliť o nejakú zaujímavú alebo zábavnú pasáž či príbeh z knihy?
Brožúrka Zápisky študenta medicíny zodpovedá svojmu názvu – nájdete v nej moje myšlienky, ktoré som zozbieral počas štúdia, vtipné výroky, na ktorých sa môžete pobaviť na môj účet, motiváciu či odpovede na najčastejšie kladené otázky o medicíne a prijímacom konaní. V knihe je veľa vtipných pasáží a rozpakov, odporúčam ju stiahnuť zadarmo na tvorimsrdcom.com/ebook a prečítajte si zaujímavé kapitoly. 🙂
Ďakujeme za rozhovor!
Ak vás Bára a jej blog zaujal, pozrite si ho na tvorimsrdcom.com! Môžete ju sledovať aj na Instagrame tu a na Facebooku tu.
